Izrael znemožnil plánované stretnutie v hlavnom meste palestínskej samosprávy Ramalláhu na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na izraelského predstaviteľa.
Médiá už skôr informovali, že ministrom arabských štátov, ktorí sa plánovali zúčastniť na tejto akcii, Izrael zabránil doraziť.
Ministri z Egypta, Bahrajnu, Jordánska a Saudskej Arábie novinárom potvrdili, že im úrady dali najavo, že im nepovolia vstup na územie, a podľa agentúry AFP arabská delegácia izraelský zákaz odsúdila.
Jeden z izraelských predstaviteľov uviedol, že ministri sa hodlali zúčastniť stretnutia, na ktorom sa malo diskutovať o podpore vzniku palestínskeho štátu, čo označil za provokatívne. "Takýto štát by sa nepochybne stal teroristickým štátom v srdci izraelskej krajiny," uviedol izraelský činiteľ.
Izrael zabránil v ceste
V delegácii boli ministri z Jordánska, Egypta, Saudskej Arábie, Kataru a Spojených arabských emirátov, uviedli predstavitelia palestínskej samosprávy.
Ministri k ceste z Jordánska na okupovaný Západný breh potrebovali súhlas Izraela. "Izrael nebude poskytovať súčinnosť s takými krokmi, ktorých cieľom je poškodiť jeho bezpečnosť," dodal izraelský predstaviteľ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok v Singapure označil uznanie palestínskeho štátu za morálnu povinnosť a politickú nutnosť. Ak Izrael dostatočne nezareaguje na humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, európske krajiny budú podľa francúzskeho prezidenta musieť v postoji k Izraelu pritvrdiť, uviedla agentúra AFP. Izrael Macrona obvinil z klamstiev.
Od 2. marca Izrael znemožňoval akékoľvek dodávky do Pásma Gazy, vrátane humanitárnej pomoci. Minulý týždeň blokádu čiastočne uvoľnil, keď povolil vjazd kamiónom s pomocou do oblasti.
Izrael k tomu pristúpil po kritike a nátlaku od medzinárodného spoločenstva a opakovaných varovaniach medzinárodných organizácií ohľadom už existujúcej akútnej podvýživy a hroziaceho hladomoru v Pásme Gazy.
Prepustení rukojemníci
V októbri 2023 zahájil Izrael v Pásme Gazy vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1200 ľudí a ďalších 251 osôb uniesli ako rukojemníkov.
Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola počas dvoch prímerí prepustená veľká časť týchto rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Časť rukojemníkov v Pásme Gazy zahynula.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch podľa údajov ministerstva zdravotníctva spravovaného Hamasom zabitých najmenej 54 249 Palestínčanov a ďalších 123 492 ich bolo zranených, uviedol vo štvrtok izraelský denník Haarec.
Obnovená izraelská ofenzíva v Pásme Gazy z desať dní od 15. do 25. mája prinútila opustiť domovy takmer 180-tisíc Palestínčanov, uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Od začiatku ofenzívy 18. marca bolo nútených opustiť svoje domovy takmer 616-tisíc ľudí.
V roku 1947 prijalo Valné zhromaždenie OSN plán rozdelenia Britského mandátu Palestína medzi židovský a arabský štát. Po vojne v roku 1948 vznikol Izrael na území, ktoré OSN navrhla pre židovský štát, a na takmer 60 percentách územia navrhnutého pre arabský štát.
Dnes Izrael okupuje aj ďalšie palestínske územia s výnimkou Pásma Gazy, v ktorom vládne teroristické hnutie Hamas.