Rusko navrhlo Ukrajine usporiadať ďalšie kolo priamych rokovaní 2. júna v Istanbule, oznámil dnes šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Moskva čaká na rýchlu odpoveď Ukrajiny, uviedol o niečo skôr ruský vyjednávač Vladimir Medinskij po telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom, ministrom obrany Rustemom Umerovom.
Priame rokovania
Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina, viedol ruskú delegáciu na prvých priamych rokovaniach s ukrajinskou delegáciou za viac ako tri roky, ktoré sa uskutočnili 16. mája v Istanbule.
Rokovania sa uskutočnili pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, usilujúceho sa o ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny, pripomenula agentúra Reuters.
Ruský prezident Putin po telefonáte s Trumpom 19. mája povedal, že Moskva je pripravená spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej dohode.
"Ruská strana, ako sme sa dohodli, rýchlo vypracovala príslušné memorandum, ktoré vykladá naše stanovisko ku všetkým aspektom spoľahlivého prekonania základných príčin krízy.
Naša delegácia vedená Vladimirom Medinským je pripravená predložiť toto memorandum ukrajinskej delegácii a poskytnúť nevyhnutné vysvetlenie počas druhého kola obnovených priamych rokovaní v Istanbule budúci pondelok 2. júna," uviedol Lavrov.
Medinskij predtým podľa ruských médií oznámil, že zatelefonoval Umerovovi a navrhol čas a miesto pre najbližšie stretnutie, no doteraz čaká na odpoveď. Navrhovaný termín a miesto novej schôdzky Medinskij nespresnil, len naznačil, že by sa mala konať v najbližších dňoch.
Neutrálna Ukrajina
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová predtým uviedla, že bolo dohodnuté, že pri ďalšom kole rozhovorov si Rusko a Ukrajina vymenia dokumenty so svojou predstavou "spôsobov urovnania konfliktu a prímeria" a prerokujú ich.
Lavrov dnes podľa TASS tiež vyhlásil, že Rusko trvá na neutralite Ukrajiny a odmieta dôraz Západu na obnovu jej územnej celistvosti. Splnenie požiadavky, aby Ukrajina nemala jadrové zbrane a vyhlásila neutralitu, musí byť podľa Lavrova obsiahnuté v akomkoľvek riešení konfliktu.
Moskva za základné príčiny vojny, ktorú z Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine štvrtým rokom, teraz označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnej revolúcie v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu proruského režimu na Ukrajine. Putin pôvodne inváziu odôvodňoval údajnou potrebou demilitarizovať a "denacifikovať" susednú krajinu a ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo pred prenasledovaním.
Agentúra Reuters dnes s odvolaním sa na tri ruské zdroje uviedla, že Putin požaduje písomný záväzok západných mocností nerozširovať NATO ďalej na východ, čo v praxi znamená vylúčenie členstva Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska a ďalších bývalých sovietskych republík v aliancii.
Okrem neutrality Ukrajiny a ochrany jej rusky hovoriaceho obyvateľstva požaduje tiež zrušenie niektorých západných sankcií a vyriešenie otázky zmrazených ruských štátnych aktív na Západe.
Kyjev ubezpečuje o pripravenosti k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu a tiež k priamym rozhovorom v akomkoľvek formáte, ktorý povedie k výsledku, odmieta ale kapitulovať.
Moskva podľa dostupných informácií kladie pre pokoj zbraní okrem iného pre Kyjev neprijateľnú podmienku, že Ukrajina stiahne svojich vojakov zo všetkých regiónov, na ktoré si Moskva robí nárok.