Deväť členských štátov Európskej únie vrátane Talianska, Dánska, Poľska a Česka vyzvalo na prehodnotenie interpretácie Európskeho dohovoru o ľudských právach, a to predovšetkým v oblasti migrácie.
V liste zverejnenom vo štvrtok kanceláriou talianskej premiérky Giorgie Meloniovej uviedli, že chcú nastoliť novú a otvorenú diskusiu o výklade ESĽP s cieľom „obnoviť správnu rovnováhu“. Správa pochádza z agentúry AFP.
Ochrana ľudských práv
EDĽP, oficiálne Dohovor Rady Európy pre ochranu ľudských práv a základných slobôd, nadobudol platnosť v roku 1953. Zahŕňa právo na život, zákaz otroctva, mučenia a ponižujúceho zaobchádzania, slobodu vyjadrovania, zákaz diskriminácie či právo na rodinný život. Jeho ustanovenia musí dodržiavať všetkých jeho 46 signatárov, vrátane 27 členských štátov Únie.
List s výzvou na revíziu výkladu dohovoru zverejnili po stretnutí Meloniovej a dánskej premiérky Mette Frederiksenovej v Ríme. Obe podľa AFP zastávajú tvrdý postoj k migrácii. Okrem nich podpísali list aj lídri Rakúska, Belgicka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Česka.
Signatári tvrdia, že nastal čas na „diskusiu o tom, ako medzinárodné dohovory zodpovedajú výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme“. V tejto súvislosti by chceli nechať preskúmať, ako Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vydáva záväzné rozhodnutia, vypracováva svoj výklad dohovoru.
Zaobchádzanie s migrantmi
Tento súd so sídlom v Štrasburgu sa nedávno zaoberal prípadmi proti Lotyšsku, Litve a Poľsku, ktoré sa týkali údajného nezákonného zaobchádzania s migrantmi, zatiaľ čo Dánsko bolo vyzvané, aby zmenilo svoje pravidlá o zlučovaní rodín prisťahovalcov. Taktiež vydal viacero rozsudkov proti Taliansku za jeho prístup k migrantom.
Štáty EÚ preto teraz nastolili otázku, či súd v niektorých prípadoch príliš nerozšíril rozsah pôsobnosti dohovoru a neposunul tak „rovnováhu medzi záujmami, ktoré by mali byť chránené“. Domnievajú sa, že vývoj výkladu súdu v istých veciach „obmedzil našu schopnosť prijímať politické rozhodnutia v našich vlastných demokraciách“, uviedli v liste.
Z údajov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vyplýva, že počet zistených nelegálnych prekročení hraníc EÚ sa minulý rok znížil o 38 percent na 239.000, po takmer desaťročnom kulminovaní, ktoré vyvrcholilo v roku 2023.
Lídri EÚ pod vedením krajín ako Taliansko a Dánsko však v októbri minulého roka vyzvali na urýchlené prijatie nových právnych predpisov, ktoré by umožnili zvýšiť a urýchliť návraty migrantov, a tiež na to, aby Európska komisia navrhla „inovatívne“ spôsoby boja proti nelegálnej migrácii.
Podobne ako ďalší vedúci európski predstavitelia aj Meloniová prisľúbila obmedziť nelegálnu migráciu, no jej kľúčová politika prevádzkovania na to určených záchytných centier v Albánsku narazila na viacero prekážok a prieťahov zo strany talianskych súdov, napísala AFP.