Belgický parlament dnes zrušil odklon od jadrovej energetiky ukotvený v zákone z roku 2003, píše agentúra AFP. Príčinou je ruská invázia na Ukrajinu spred viac ako troch rokov. Parlament tak urobil v súlade so želaním vlády vedenej flámskym konzervatívcom Bartom De Weverom.
Nové znenie zákona odstraňuje všetky odkazy na postupné ukončenie výroby jadrovej energie v roku 2025 aj zákaz výstavby nových jadrových reaktorov v Belgicku a ponúka možnosť predĺžiť životnosť tých existujúcich. Text bol prijatý veľkou väčšinou 102 hlasov za, osem poslancov bolo proti a 31 sa zdržalo hlasovania.
Energetická nezávislosť
"Federálny parlament otočil list za dve desaťročia trvajúcim patom a váhaním a pripravil pôdu pre realistický a odolný energetický model," privítal novinku belgický minister energetiky Mathieu Bihet, ktorý zmeny obhajoval.
Poslancov ubezpečil, že Belgicko plánuje "znovu naštartovať inovatívne odvetvie", ktoré pravdepodobne posilní jej energetickú nezávislosť a snahu o dekarbonizáciu.
Už v polovici marca sa francúzska energetická spoločnosť Engie dohodla s belgickým štátom na predĺžení prevádzky dvoch belgických jadrových reaktorov. Zariadenie Tihange 3 na východe krajiny a Doel 4 neďaleko Antverp budú fungovať ďalších desať rokov. Reaktory spustili prevádzku v roku 1985.
Belgicko pôvodne plánovalo jadrovú energetiku do tohto roka úplne opustiť a spoliehať sa viac na zemný plyn. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ale plány prehodnotila.
Nové reaktory
Pre výstavbu nových reaktorov sa potom rozhodlo aj Holandsko, Švédsko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, plánujú to aj Česko alebo Bulharsko. Veľkým zástancom jadrových elektrární je už tradične Francúzsko, ktoré plánuje vybudovať najmenej šesť nových reaktorov a predĺžiť životnosť tých starších.
Získavať energiu znovu z jadra by chceli aj niektorí nemeckí politici. Napríklad bavorský premiér Markus Söder žiada opätovné spustenie troch jadrových elektrární, ktoré boli odpojené predvlani.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v krajine rozhodla v máji 2011 vláda kancelárky Angely Merkelovej v reakcii na haváriu jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime. Merkelovej konzervatívna strana CDU, ktorej terajší šéf Friedrich Merz bol minulý týždeň zvolený spolkovým snemom za nového kancelára, to teraz považuje za chybu.