Európska komisia zverejnila svoje rozhodnutia týkajúce sa májových právnych konaní za porušenie povinnosti, pričom Maďarska sa týkajú viaceré z nich.
Najzávažnejším je konanie, v ktorom sa uvádza, že maďarská vláda si nesplnila svoje záväzky týkajúce sa boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Upozornil na to v stredu portál hvg.hu.
Podľa pravidiel EÚ musia všetky členské štáty uplatňovať „účinné, primerané a odrádzajúce sankcie“ za trestný čin pašovania migrantov. EK pripomenula, že v apríli 2023 Maďarsko prijalo vládny dekrét, ktorým sa všeobecne preklasifikovali tresty odňatia slobody súvisiace s prevádzaním migrantov na „reintegračné zadržanie“.
V dôsledku toho boli osoby odsúdené za tento trestný čin prepustené z väzby, aj keď si odpykali len malú časť trestu, a museli opustiť územie Maďarska do 72 hodín, aby si reintegračnú väzbu odpykali v krajine svojho predchádzajúceho pobytu alebo v krajine, ktorej občanmi sú.
Podľa Komisie Budapešť porušuje viacero povinností členských štátov v zmysle práva EÚ a uvedené vládne nariadenie vážne podkopáva cieľ účinného boja proti prevádzaniu migrantov.
Právne konanie voči Maďarsku bolo iniciované 14. júla 2023, avšak komunikácia s maďarskými orgánmi bola neúspešná, maďarská vláda nedokázala vyriešiť vznesené námietky, a preto sa EK rozhodla podať žalobu na Európsky súdny dvor, ktorý vydá konečné rozhodnutie.
Vláda premiéra Viktora Orbána v apríli 2023 rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni na odchod z krajiny. Maďarsko vtedy uviedlo, že v jeho preplnených väzniciach je 2600 ľudí zo 73 rôznych krajín, čo predstavuje 13 percent väzenskej populácie a zaťažuje to daňových poplatníkov.
"Maďarsko muselo prijať toto rozhodnutie o prevádzačoch, pretože Brusel neprispieva na výdavky na ochranu hraníc," uviedol vtedy štátny tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári. Dodal, že keď má Maďarsko preplnené väznice, Brusel ho za to trestá.