Tisíce ľudí v panamskom hlavnom meste v utorok demonštrovalo proti plánovanému navýšeniu vojenskej prítomnosti Spojených štátov v krajine a ďalším vládnym opatreniam. Informovala o tom agentúra AFP.
Protestujúci na najväčšom zhromaždení za posledné tri týždne demonštrovali najmä proti novej obrannej dohode so Spojenými štátmi, ale aj proti otvoreniu obrovskej bane na meď alebo sociálnym reformám.
Americký prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu opakovane krajine pohrozil, že „prevezme späť“ kontrolu nad Panamským prieplavom, ktorý USA vybudovali a spravovali do roku 1999.
Panamský prezident José Raúl Mulino preto v snahe zmierniť napätie minulý mesiac súhlasil s tým, aby mohli USA nasadiť svoj vojenský personál na panamských vojenských základniach pozdĺž prieplavu a využívať ich na tréning, cvičenia a „iné aktivity“.
Dohoda podľa AFP predstavuje veľký ústupok americkému prezidentovi, no u miestnych obyvateľov sa stretla s odporom. Tí ju vnímajú ako narušenie suverenity, a to najmä v kontexte vojenskej invázie Spojených štátov do Panamy v roku 1989. Cieľom vojenskej misie bolo vtedy zosadiť diktátora Manuela Noriegu.
Panamský prieplav je dôležitým bodom pre medzinárodný obchod. Ročne cezeň prejde viac ako 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote približne 270 miliárd dolárov.