Ukrajina čelí zásadnej dileme – nakoľko a ako prijať podmienky diktované Donaldom Trumpom na dosiahnutie mierovej dohody. Má sa vzdať okupovaných území vrátane Krymu a ako by to mala urobiť? Situácia je však o niečo zložitejšia ako dilema: buď mier za cenu ústupkov, alebo vojna. A to dáva Kyjevu aj určitý manévrovací priestor.
Na ukrajinskom bojisku sa zdanlivo nič nemení, nedávny ruský postup pri Pokrovsku sa zásadne zabrzdil alebo sa línie zabetónovali.
Zamrznutá frontová línia
Ruské sily sa nemôžu dostať cez dôkladne bránené mestá Toreck, Časiv Jar, Kupjansk či Pokrovsk, ktoré sa premenili na de facto pevnosti. Americký Inštitút pre štúdium vojny však konštatuje, že Moskva aj napriek tomu vrhá do boja značné množstvo síl so stále nižšou bojovou hodnotou.
Vojaci idú na front už spravidla po mesačnom výcviku, ale ten pre súčasné podmienky nestačí. Výsledkom je podľa ISW veľmi vysoká miera strát, pohybujúca sa medzi 30- až 40-tisíc vojakmi, ktorí sú mesačne vyradení z boja.
„Úsilie ruského prezidenta Vladimira Putina udržiavať tempo útočných operácií napriek klesajúcim výsledkom svedčí o úsilí tlačiť na Ukrajinu v rámci rokovaní o prímerí, prípadne spôsobiť jej kolaps,“ konštatuje ISW.
Inými slovami to svedčí o tom, že Rusko chce Ukrajinu donútiť k prijatiu dohody s územnými ústupkami, a pokiaľ to nevyjde, pokračovať vo vojne ďalej. Ale jednoznačne sa podľa ISW nemieni vzdať dlhodobých cieľov spočívajúcich v podriadení si Ukrajiny, deštrukcii NATO a ďalšom rozšírení ruského vplyvu do Európy.
To však nie je nič prevratné. O ruskej stratégii sa všeobecne vie, otázkou len je, ako na ňu zareagovať a či je taký tlak v kombinácii s vonkajšími okolnosťami vrátane (úplne kľúčovej) podpory zahraničných partnerov Ukrajina schopná ustáť. A to aj s ohľadom na tlaky v spoločnosti a domácu scénu, pretože oddych by potrebovali všetci....
Zostáva vám 85% na dočítanie.