Prvé kolo nedeľňajších opakovaných prezidentských volieb v Rumunsku po sčítaní všetkých hlasov jasne vyhral krajne pravicový politik George Simion, ktorý získal 40,96 percenta.
Na druhom mieste s veľkým odstupom skončil bukurešťský primátor Nicušor Dan s 20,99 percenta hlasov. Tretí je s 20,07 percentahlasov kandidát proeurópskej menšinovej vlády Crin Antonescu, ktorý už podľa agentúry Reuters uznal porážku. O budúcej hlave rumunského štátu tak rozhodne druhé kolo 18. mája, v ktorom sa stretnú Simion a Dan.
Antonescu, ktorý za Danom zaostal o zhruba 87-tisíc hlasov, dnes po polnoci uznal porážku. Vyhlásil tiež, že výsledok ešte pred sčítaním zvyšných hlasov už považuje za nezvratný. Volebná komisia medzitým na svojom webe oznámila, že je spočítaných 100 percent hlasov, a to aj so započítaním volebných lístkov zo zahraničia, kde hlasovalo vyše 973-tisíc rumunských občanov.
Tridsaťosemročný Simion stojí na čele Zväzu pre zjednotenie Rumunov (AUR), druhej najsilnejšej strany v parlamente. Stavia sa proti ďalšiemu poskytovaniu vojenskej pomoci susednej Ukrajine, je kritický voči Európskej únii a hovorí, že súznie s hnutím MAGA (Urobme Ameriku opäť skvelou) amerického prezidenta Donalda Trumpa.
O úrad prezidenta sa v terajších kole uchádzalo jedenásť kandidátov. Hlasovania sa zúčastnilo 9,57 milióna ľudí, čo zodpovedá 53,2 percenta oprávnených voličov.
Prezidentské voľby sa v Rumunsku opakujú po tom, ako Ústavný súd vlani v decembri zrušil novembrové prvé kolo hlasovania, v ktorom prekvapivo zvíťazil dovtedy málo známy krajne pravicový a proruský politik Calin Georgescu.
Ústavný súd takto rozhodol, keď vyšlo najavo, že Georgescu mohol vyhrať vďaka ruskej vplyvovej operácii. Opakovaných volieb sa zúčastniť nesmel a dnešné hlasovanie označil za podvod.
Ak by Simion zvíťazil aj v druhom kole a stal sa prezidentom, mohlo by to podľa Reuters priviesť Rumunsko do izolácie, narušiť súkromné investície a destabilizovať východné krídlo Severoatlantickej aliancie.
Agentúra tiež poznamenala, že Simion by rozšíril rady euroskeptických lídrov krajín, medzi ktoré započítala premiéra Roberta Fica a maďarského ministerského predsedu Viktora Orbána.