Tisíce ľudí, prevažne mladých Izraelčanov a Poliakov, sa dnes v bývalom nacistickom koncentračnom a vyhladzovacom tábore v Osvienčime zúčastnili Pochodu živých, každoročnej pripomienky vyhladenia miliónov Židov nacistami za druhej svetovej vojny.
"V dňoch, keď antisemitizmus dvíha svoju škaredú hlavu, keď sa prejavuje nenávisť voči Izraelu a keď zaznieva volanie po zničení Izraela, musíme zostať silní a pripomínať svetu a sľubovať: Nikdy viac," povedal na tlačovej konferencii pred pochodom izraelský prezident Jicchak Herzog podľa agentúry Reuters.
Antisemitské incidenty a protiizraelské protesty sú na vzostupe od vtedy, čo Izrael začal vojnu v Pásme Gazy. Stalo sa tak po tom, čo ozbrojenci palestínskeho hnutia Hamas podnikli 7. októbra 2023 teroristický útok na juh Izraela.
"Nesmieme mlčať voči prejavom nenávisti," vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda na spoločnej tlačovej konferencii s izraelským náprotivkom podľa agentúry PAP. "Vyjadrili sme obaja nádej, že vojnu v Pásme Gazy, ktorá sa začala útokom Hamasu na Izrael, sa podarí ukončiť a že rukojemníkov, ktorí sú stále v rukách Hamasu, sa budú môcť vrátiť domov," povedal.
Dúfa tiež, že vojnu Ruska proti Ukrajine sa vďaka úsiliu americkej administratívy podarí ukončiť trvalým mierom - za trvalý považuje taký mier, ktorý zastaví ruské impérium. Na Blízkom východe by trvalý mier podľa Dudu mohlo priniesť riešenie v podobe dvoch štátov, izraelského a palestínskeho.
Účastníci pochodu, z ktorých mnohí boli zahalení v izraelských vlajkách, prešli bránou so známym nápisom Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje) pri vstupe do niekdajšieho tábora priamo v meste Osvienčim a potom trojkilometrovou trasou k táboru Osvienčim-Březinka (Auschwitz-Birkenau), kde vzdali hold zavraždeným.
Prvý Pochod živých sa v Osvienčime konal v roku 1988. Ďalšie nasledovali najprv každý druhý rok, od roku 1996 do roku 2019 sa konali každoročne, kým si pandémia vynútila dvojročnú prestávku.
Odhaduje sa, že nacisti v Osvienčime, ktorý za vojny pripojili k Nemecku, zavraždili viac ako 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov, ale tiež Poliakov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov či homosexuálov. Obeťou holokaustu sa stalo celkovo asi šesť miliónov európskych Židov.