O možnostiach dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy rokoval v sobotu v Ankare s predstaviteľmi hnutia Hamas šéf tureckej spravodajskej služby MIT Ibrahim Kalin. Delegáciu Hamasu viedol predseda politickej rady hnutia Muhammad Darvíš. Podľa tureckej agentúry Anadolu hovorili aj o spôsoboch, ako čeliť snahám o nútené presídlenie obyvateľov Pásma Gazy.
Od konca prímeria uzavretého v januári a začiatku novej izraelskej ofenzívy 18. marca bolo v Pásme Gazy podľa OSN vnútorne vysídlených asi 500-tisíc tamojších palestínskych obyvateľov. V stredu izraelská armáda oznámila, že z 30 percent celkového územia Pásma Gazy vytvorila po obsadení nárazníkovú zónu, v ktorej Palestínčanom nebude dovolené žiť.
Podľa vyhlásenia Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) je súčasná humanitárna situácia v Pásme Gazy pravdepodobne najhoršia od začiatku bojov pred 18 mesiacmi.
Ešte pred začiatkom novej ofenzívy totiž Izrael 2. marca prerušil všetky dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Hlavným dôvodom zastavenia dodávok je podľa izraelskej vlády snaha vyvinúť tlak na hnutie Hamas, aby prepustilo izraelských rukojemníkov, ktorých doteraz väznia, a vrátilo telá mŕtvych rukojemníkov.
Izrael začal vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy po útoku Hamasu a jeho spojencov na juh Izraela v októbri 2023, pri ktorom ozbrojenci zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 ich uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo v Pásme Gazy podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva spravovaného Hamásom zabitých najmenej 51 065 Palestínčanov, z toho 1691 od 18. marca, píše AFP.