Gruzínske úrady v posledných mesiacoch bezdôvodne odopreli vstup do krajiny dvom francúzskym novinárom, ktorí informovali o protivládnych protestoch. Uviedla to mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá krok úradov odsúdila ako znepokojivé tendencie k obštrukciám voči nezávislému spravodajstvu o demonštráciách. Tbilisi sa zatiaľ nevyjadrilo.
Zákaz vstupu
"Zákazy vstupu do krajiny uvalené na týchto dvoch francúzskych novinárov, oboch známych svojím spravodajstvom priamo z miesta o demonštráciách proti sporným voľbám z 26. októbra, sú súčasťou zámernej stratégie zastrašovania reportérov," vyhlásila Jeanne Cavelierová, vedúca oddelenia RSF venujúcej sa východnej Európe a Strednej Ázii.
Chobeaux, ktorý spolupracuje s talianskou agentúrou NurPhoto, pokrýval povolebné protivládne protesty v Gruzínsku a po krátkej ceste do Francúzska sa na konci marca pokúsil do krajiny na Kaukaze vrátiť. Úradníci ho však na letisku v Tbilisi zadržali na niekoľko hodín bez prístupu k telefónu či batožine a potom ho vyhostili, uviedli RSF.
Girardota, ktorý spolupracuje s médiami ako je list Le Monde alebo stanica Al Džazíra, úrady do krajiny nevpustili 12. februára, keď sa vracal z cesty do Francúzska. Pred tým informoval o gruzínskom protestnom hnutí a jeho potláčaní úradmi. Tie podľa RSF skutočný dôvod jeho vypovedania do krajiny doteraz neoznámili.
V Gruzínsku pokračujú protesty proti politike Gruzínskeho sna a jeho rozhodnutiu pozastaviť rokovania o vstupe do Európskej únie.
Nové voľby
Odporcovia vlády požadujú tiež vypísanie nových volieb, v ktorých podľa oznámených výsledkov zvíťazil Gruzínsky sen. Hlasovanie z vlaňajšieho októbra je všeobecne považované za sfalšované a miestni aj zahraniční novinári od volieb čoraz častejšie čelia nátlakovým opatreniam: policajnému násiliu počas protestov, zastrašovania, zadržiavania a vyhosťovania, uviedli Reportéri bez hraníc.
Pripomenuli českého novinára Raya Baseleyho a švajčiarskeho fotografa Stephana Gossa, ktorých úrady nepustili do krajiny tesne pred voľbami.
Gruzínsko od získania nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vystupovalo ako prozápadná krajina a krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 požiadalo o členstvo v EÚ.
Gruzínsky sen však vlani presadil zákony, ktoré kritici označujú za normy inšpirované Ruskom, kde režim zaviedol množstvo represívnych opatrení proti svojim odporcom alebo sexuálnym menšinám.
Vzťahy medzi Tbilisi a Západom sa zhoršili, EÚ pozastavila prístupový proces krajiny. Po parlamentných voľbách EÚ a Spojené štáty vyzvali na vyšetrenie správ o volebných nezrovnalostiach.
Podľa Európskeho parlamentu voľby neboli slobodné a spravodlivé a boli ďalším prejavom prepadu demokracie v krajine. Gruzínsky sen obvinenia z volebných podvodov odmieta.