Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vo štvrtok v Bruseli priznala, že niektoré veľké krajiny Európskej únie sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur. Zamerať sa chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.
"Vieme tiež, že vo väčšine európskych krajín sú naozaj obavy z rozpočtových deficitov a sú tam problémy," povedala novinárom pred zasadnutím Európskej rady (ER). Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.
Proti tejto iniciatíve - ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily - sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.
Rôzne postoje krajín k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k svojim ekonomikám.
V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP.
Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej - menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.
Naznačujúc tento odpor Kallasová doplnila, že bezprostredným cieľom je dohodnúť obmedzenejší plán na poskytnutie dvoch miliónov kusov munície do Kyjeva v hodnote päť miliárd eur. "Realistický plán by bol tých päť miliárd na muníciu a na tom teraz pracujeme," zdôraznila.
O iniciatíve Kallasovej budú lídri dvadsaťsedmičky rokovať aj vo štvrtok na summite Európskej rady v Bruseli.