Očakávaný telefonický rozhovor medzi prezidentami Spojených štátov a Ruska, Donalda Trumpa a Vladimira Putina, by sa mal začať o 14.00 h SEČ a trvať by mal dve hodiny, uviedol v utorok Kremeľ. Predmetom ich diskusie budú vzájomné vzťahy či vojna na Ukrajine, informujú o tom agentúry Reuters a AFP.
Peskov uviedol, že existuje "určité porozumenie" medzi Kremľom a Bielym domom vzhľadom na predchádzajúci telefonát medzi prezidentmi a rokovania amerických a ruských činiteľov. Trump si s Putinom telefonovali už minulý mesiac, následne sa stretla americká a ruská delegácia v Saudskej Arábii aj v Turecku a v Moskve bol minulý týždeň zvláštny vyslanec Bieleho domu Steven Witkoff.
Zostáva veľa otázok
"Je tu však aj veľké množstvo otázok - ako s ďalšou normalizáciou našich bilaterálnych vzťahov, tak s ukrajinským urovnaním. To všetko budú musieť prezidenti prerokovať," doplnil Peskov.
O plánovanom telefonáte s ruským prezidentom o možnostiach ukončenia ruskej vojny na Ukrajine informoval už skôr šéf Bieleho domu.
Agentúra Reuters s odkazom na doterajšie vyjadrenie amerického prezidenta uviedla, že Trump bude s Putinom zrejme rokovať o územných ústupkoch zo strany Kyjeva a o správe Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym a v roku 2022 vyhlásilo za svoje štyri ukrajinské oblasti na východe krajiny, ktoré sčasti okupuje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že o suverenite jeho krajiny nemožno vyjednávať a že Rusko sa musí vzdať územia, ktorého sa zmocnilo.
30-dňové prímerie
Spojené štáty navrhli minulý týždeň tridsaťdňové prímerie v bojoch Ruska s Ukrajinou, na ktorý Kyjev kývol pri stretnutí ukrajinskej a americkej delegácie v Saudskej Arábii. Tvrdé boje na Ukrajine však pokračujú. Putin minulý týždeň povedal so návrhom pokoj zbraní súhlasí, ale existuje okolo toho množstvo otázok.
Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sa dostali na najhoršiu úroveň za celé dekády kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. USA sa pod vedením vtedajšieho prezidenta Joea Bidena spoločne s ďalšími západnými krajinami postavili na stranu Kyjeva, ktorému poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie.
Po januárovom príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu USA zmenili postoj ku konfliktu v deklarovanej snahe o rýchle ukončenie bojov a obnovili komunikáciu s Rusmi.