Talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela mať utečencov pod kontrolou za hranicami Európskej únie. Jej plán na zadržiavanie migrantov v albánskych táboroch však narazil na odpor súdov aj ľudskoprávnych organizácií.
Projekt za stovky miliónov eur mal fungovať nasledovne: talianska pobrežná stráž by migrantov z lodí automaticky previezla do dvoch nových záchytných centier v albánskom Šengjine a Gjadëri, kde počkajú na rozhodnutie ich žiadostí o azyl.
Tábory mali pojať tritisíc mužov mesačne, ženy a deti by mohli vstúpiť priamo do Talianska. Väčšina migrantov má líbyjské občianstvo a do Európy sa dostali cez Egypt a Bangládeš, informoval portál Guardian na základe talianskeho ministerstva vnútra.
Len výstavba centier vyšla podľa britského denníka Financial Times Taliansko na 60 miliónov eur. Rím očakáva, že ich prevádzka by mala stáť ďalších 650 miliónov v priebehu piatich rokov. Napriek vysokým nákladom zostali tábory prázdne — súdy totiž rozhodli, že automatické zadržiavanie migrantov je nezákonné.
Podľa sieti mimovládnych organizácii zastupujúcej 160 z nich je taliansko-albánska dohoda neľudská, finančne nákladná a porušuje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv. Výskumník Matteo De Bellis z Amnesty International pripomína, že medzinárodné právo považuje automatické zadržiavanie za svojvoľné.
Meloniová pritvrdzuje
Pravicová premiérka od svojho nástupu k moci zaviedla viacero opatrení proti príchodu migrantov.
Okrem záchytných centier obmedzila aj činnosť humanitárnych organizácií. Podľa Human Rights Watch majú úrady právomoc pokutovať a zadržiavať lietadlá a lode napomáhajúce utečencov dostať sa bezpečne na pevninu. Organizácie majú obmedzený počet záchranných akcií, od februára 2023 do septembra 2024 talianske orgány zadržali plavidlá najmenej 25-krát.
Výsledkom tvrdej politiky je aj tragická bilancia: vlani sa v Stredozemnom mori utopilo alebo zostalo nezvestných vyše 2300 ľudí, informuje Medzinárodná organizácia pre migráciu. Mnohí zomreli bez prístrešia, vody a jedla.
„Radšej zomrieť na mori“
„Tí, ktorých sme zachránili, boli zmierení s rizikom smrti na mori. Všetko bolo lepšie ako líbyjské detenčné centrá,“ spomína Sára Činčurová, ktorá v roku 2021 pomáhala na záchrannej lodi nemeckej organizácie Sea-Eye.
„Utekali pred vojnou, konfliktami a chudobou. Ženy čelili pohlavnej obriezke a domácemu násiliu,“ opisuje situáciu migrantov z Líbye. Najviac ju zasiahol pohľad na premočené bábätká, ktoré mohli ľahko premrznúť.
Napriek náročnej situácii sa ako členka posádky cítila bezpečne, hoci počula o prípade streľby líbyjskej pobrežnej stráže na záchranné lode. Všetci zachránení prežili a požiadali o azyl v Európe, kde dodnes žijú, hoci v ťažkých podmienkach.
Prúd migrantov nekončí
Cesta z Líbye a Tuniska do Talianska cez centrálne Stredozemné more zostáva jednou z najvyťaženejších migračných trás do Európy. Len vlani zaznamenala Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž približne 67-tisíc pokusov o prekročenie hranice.
Európsky štatistický úrad evidoval v roku 2023 milión žiadostí o azyl, pričom 12,4 percenta pripadlo Taliansku. Krajina je štvrtou najžiadanejšou destináciou po Nemecku, Španielsku a Francúzsku.
Súdy Talianska zatiaľ zmarili tri pokusy o zadržanie migrantov v Albánsku. Naposledy začiatkom roka, keď vojenská loď Cassiopea previezla do detenčného centra 49 zachránených ľudí. Súdy prípad postúpili Európskemu súdnemu dvoru, ktorý má v najbližších týždňoch rozhodnúť, či je taliansky model v súlade s právom EÚ.
Talianska vládna koalícia reagovala na rozsudky ostrou kritikou súdnictva, ktoré vraj podkopáva jej plány z politických dôvodov. Problémy s migráciou prehlbujú už aj tak zlú ekonomickú situáciu krajiny — podľa Európskeho štatistického úradu taliansky verejný dlh dosahuje 136,3 percenta výkonu ekonomiky, čo je druhé najvyššie číslo v Únii po Grécku.
