Talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela mať utečencov pod kontrolou za hranicami Európskej únie. Jej plán na zadržiavanie migrantov v albánskych táboroch však narazil na odpor súdov aj ľudskoprávnych organizácií.

Tábory mali pojať tritisíc mužov mesačne, ženy a deti by mohli vstúpiť priamo do Talianska. Väčšina migrantov má líbyjské občianstvo a do Európy sa dostali cez Egypt a Bangládeš, informoval portál Guardian na základe talianskeho ministerstva vnútra.

Podľa sieti mimovládnych organizácii zastupujúcej 160 z nich je taliansko-albánska dohoda neľudská, finančne nákladná a porušuje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv. Výskumník Matteo De Bellis z Amnesty International pripomína, že medzinárodné právo považuje automatické zadržiavanie za svojvoľné.

Meloniová pritvrdzuje

Pravicová premiérka od svojho nástupu k moci zaviedla viacero opatrení proti príchodu migrantov. 

Okrem záchytných centier obmedzila aj činnosť humanitárnych organizácií. Podľa Human Rights Watch majú úrady právomoc pokutovať a zadržiavať lietadlá a lode napomáhajúce utečencov dostať sa bezpečne na pevninu. Organizácie majú obmedzený počet záchranných akcií, od februára 2023 do septembra 2024 talianske orgány zadržali plavidlá najmenej 25-krát.

Výsledkom tvrdej politiky je aj tragická bilancia: vlani sa v Stredozemnom mori utopilo alebo zostalo nezvestných vyše 2300 ľudí, informuje Medzinárodná organizácia pre migráciu. Mnohí zomreli bez prístrešia, vody a jedla.

„Radšej zomrieť na mori“

„Tí, ktorých sme zachránili, boli zmierení s rizikom smrti na mori. Všetko bolo lepšie ako líbyjské detenčné centrá,“ spomína Sára Činčurová, ktorá v roku 2021 pomáhala na záchrannej lodi nemeckej organizácie Sea-Eye.

„Utekali pred vojnou, konfliktami a chudobou. Ženy čelili pohlavnej obriezke a domácemu násiliu,“ opisuje situáciu migrantov z Líbye. Najviac ju zasiahol pohľad na premočené bábätká, ktoré mohli ľahko premrznúť.

Napriek náročnej situácii sa ako členka posádky cítila bezpečne, hoci počula o prípade streľby líbyjskej pobrežnej stráže na záchranné lode. Všetci zachránení prežili a požiadali o azyl v Európe, kde dodnes žijú, hoci v ťažkých podmienkach.

Prúd migrantov nekončí

Cesta z Líbye a Tuniska do Talianska cez centrálne Stredozemné more zostáva jednou z najvyťaženejších migračných trás do Európy. Len vlani zaznamenala Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž približne 67-tisíc pokusov o prekročenie hranice.

Európsky štatistický úrad evidoval v roku 2023 milión žiadostí o azyl, pričom 12,4 percenta pripadlo Taliansku. Krajina je štvrtou najžiadanejšou destináciou po Nemecku, Španielsku a Francúzsku.

Súdy Talianska zatiaľ zmarili tri pokusy o zadržanie migrantov v Albánsku. Naposledy začiatkom roka, keď vojenská loď Cassiopea previezla do detenčného centra 49 zachránených ľudí. Súdy prípad postúpili Európskemu súdnemu dvoru, ktorý má v najbližších týždňoch rozhodnúť, či je taliansky model v súlade s právom EÚ.

Talianska vládna koalícia reagovala na rozsudky ostrou kritikou súdnictva, ktoré vraj podkopáva jej plány z politických dôvodov. Problémy s migráciou prehlbujú už aj tak zlú ekonomickú situáciu krajiny — podľa Európskeho štatistického úradu taliansky verejný dlh dosahuje 136,3 percenta výkonu ekonomiky, čo je druhé najvyššie číslo v Únii po Grécku.

Autorkou článku je Alexandra Turoňová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne