Dva a pol týždňa po parlamentných voľbách začali dnes v Nemecku koaličné rokovania o zostavení novej vlády. Zástupcovia konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie povedú v najbližších týždňoch rozhovory v šestnástich pracovných skupinách. Vládu chce mať predák CDU/CSU a predpokladaný budúci kancelár Friedrich Merz hotovú do Veľkej noci.
Na koaličných rokovaniach sa bude v 16 odborných skupinách podieľať 256 vyjednávačov. Výsledky rozhovorov by mali vedeniu strán predložiť najneskôr do 24. marca. Základom pre rokovania sú výsledky sondážnych rozhovorov, ktoré strany úspešne uzavreli v sobotu. Každá tematická skupina by mala podľa zadania na rokovaní vypracovať "čo najkratší a najprecíznejší" text k svojej oblasti, ktorý sa následne stane základom pre koaličnú zmluvu.
Vytvorenie vlády
Februárové predčasné parlamentné voľby vyhrala Merzova CDU/CSU, ktorá čoskoro na rokovania o vytvorení vlády pozvala SPD končiaceho kancelára Olafa Scholze. Sociálni demokrati skončili vo voľbách až tretí s najhorším výsledkom v povojnových dejinách.
V úvodných rozhovoroch sa strany dohodli okrem iného na reforme takzvanej dlhovej brzdy, teda ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Cieľom je umožniť pôžičky, ktoré by financovali zvýšenie výdavkov na obranu. Vyjednávači sa zhodli tiež na vytvorení investičného fondu s objemom 500 miliárd eur či na sprísnení migračnej politiky vrátane odmietania migrantov na hraniciach.
Na schválenie ústavnej zmeny aj osobitného fondu však CDU/CSU a SPD potrebujú dvojtretinovú väčšinu v Spolkovom sneme, ktorú ale spoločne nemajú. Uchádzajú sa preto o podporu strany Zelených, s ktorou chcú schváliť obe opatrenia ešte v starom zložení parlamentu.
Na dnešnej mimoriadnej schôdzi s poslancami zvolenými vo voľbách v roku 2021 sa o opatreniach diskutovalo, Zelení však zopakovali, že v tejto podobe návrhy nepodporia. Hlasovať sa má na ďalšej mimoriadnej schôdzi v utorok, dovtedy je ešte čas na dohodu.
Blokačná menšina
V novom sneme, ktorý sa zíde až 25. marca, budú mať krajná pravica a ľavica - strany Alternatíva pre Nemecko a Ľavica - takzvanú blokačnú menšinu, a schváliť navrhované opatrenia by bolo ešte ťažšie. Vo februárových voľbách totiž spoločne obe strany získali vyše tretinu kresiel.
Vedeniu CDU/CSU a SPD sa chce pri koaličných rokovaniach vyhnúť čo najviac tomu, aby informácie z ich priebehu unikali von. Stanovené preto boli prísne pravidlá, vyjednávači nesmú podľa interného dokumentu, z ktorého citovala agentúra DPA, okrem iného hovoriť s médiami, organizovať tlačové konferencie, informovať o predbežných výsledkoch ani si obstarávať selfies.
Výsledok rokovaní z pracovných skupín dostane na schválenie grémium, ktorého členmi sú okrem iného predsedovia zúčastnených strán, teda Friedrich Merz za CDU, Markus Söder za bavorskú CSU a Saskia Eskenová a Lars Klingbeil za SPD. Výsledný návrh koaličnej zmluvy budú musieť schváliť ešte širšie vedenie všetkých strán. Sociálni demokrati chcú navyše nechať hlasovať aj členskú základňu.
Po voľbách z konca februára nebola realistická žiadna iná možnosť ako spolupráca konzervatívcov a sociálnych demokratov, ktorej sa predtým prezývala veľká koalícia. Termín pochádza z doby, keď boli CDU/CSU a SPD dvoma najväčšími frakciami v parlamente, čo v budúcom sneme už platiť nebude. Druhou najväčšou silou totiž bude AfD, ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu.
Nemecku veľká koalícia vládla niekoľkokrát. Prvýkrát vznikla v spolkovej republike v roku 1966 pod vedením konzervatívneho kancelára Kurta Georga Kiesingera.
V znovuzjednotenom Nemecku prvýkrát dve najväčšie strany spolupracovali po voľbách v roku 2005. Na čele vlády stála konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá od tohto roka Nemecko viedla ďalších 16 rokov. So sociálnymi demokratmi vo veľkej koalícii vládla v troch zo štyroch svojich vlád. Okrem rokov 2005 až 2009 tiež v rokoch 2013 až 2018 a 2018 až 2021. Sociálni demokrati boli vždy menším koaličným partnerom.