Ruský prezident Vladimir Putin. FOTO: Reuters
StoryEditor

Prímerie je dobré, ale nestačí, myslí si Putin. Odmietnutie by bolo sklamanie, odvetil Trump

13.03.2025, 17:02
13.03.2025, 19:50
Autor:
rvrv
  • Do Moskvy dnes dorazil emisár amerického prezidenta Donalda Trumpa. Steve Witkoff by mal s Putin rokovať v Kremli o návrhu prímeria v najbližších chvíľach.
  • Putin, ktorého povzbudil rýchly ústup ukrajinských síl v Kurskej oblasti na západe Ruska, zdôraznil, že ďalší vývoj v diplomacii sa bude odvíjať od situácie na bojisku.
  • Trump dnes pri prijatí generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Oválnej pracovni varoval pred možným Putinovým odmietnutím.
  • Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Rusko súhlasí s návrhmi na ukončenie nepriateľských akcií, ale s tými, ktoré vedú k dlhodobému mieru a odstraňujú príčiny krízy, oznámil prezident Vladimir Putin. Spochybnil tak americký návrh na 30-dňové prímerie.

Putin hovorí, že rusko-ukrajinské prímerie musí viesť k „dlhodobému mieru“

Je podľa neho otázkou, či by ho Ukrajina mohla využiť na pokračovanie mobilizácie a prezbrojenie svojich síl. Americký prezident Donald Trump náznak Putinovej ústretovosti uvítal, ale označil doterajšiu odpoveď za neúplnú. Zároveň dodal, že v mierových rokovaniach bude zahrnutá aj jadrová elektráreň v Záporoží.

Dlhodobý mier

„S návrhmi na zastavenie nepriateľstva súhlasíme. Vychádzame však z toho, že toto zastavenie by malo byť také, aby viedlo k dlhodobému mieru a odstránilo prvotné príčiny tejto krízy,“ povedal šéf Kremľa novinárom na tlačovej konferencii po rokovaní s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Trump dnes pri prijatí generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Oválnej pracovni varoval pred možným Putinovým odmietnutím. "Bol by to pre svet okamih veľkého sklamania," podotkol americký prezident, podľa ktorého je doterajšia odpoveď šéfa Kremľa "sľubná, ale neúplná".

image

Koniec kurskej operácie. V Kyjeve sa sporia o jej zmysel, Rusi frflú, že ich armáda Ukrajincov nerozdrvila

Zároveň v Oválnej pracovni naznačil, že otázka, komu pripadne Záporožská jadrová elektráreň, bude tiež súčasťou mierových vyjednávaní, ktorá by mali viesť k ukončeniu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Šéf Kremľa, ktorého v posledných dňoch povzbudil rýchly ústup ukrajinských síl v Kurskej oblasti na západe Ruska, zdôraznil, že ďalší vývoj v diplomacii sa bude odvíjať od situácie na bojisku. V stredu v zelenej maskovacej uniforme navštívil veliteľské stanovište v Kurskej oblasti, čo predznamenávalo, že ruská armáda dosiahla v tejto časti front úspech.

Ruská ofenzíva

Putin dnes poznamenal, že ukrajinské jednotky sú obkľúčené vo svojom poslednom opornom bode. Podľa neho si budú musieť vybrať, či sa vzdať alebo zomrieť.

„Sme za, ale sú tu nuansy. Aké sú? Po prvé: čo urobíme s touto oblasťou v Kalinine v Kurskej oblasti? Ak na 30 dní zastavíme vojenské akcie, čo to znamená? Že každý, kto tam je, odíde bez boja, máme ich odtiaľ pustiť potom, čo spáchali veľa zločinov proti civilistom? Alebo im dá ukrajinské vedenie rozkaz na zloženie zbraní?“ pýtal sa ruský prezident.

Putin tak neopustil protiukrajinskú rétoriku, v ktorej ruská strana obviňuje tú ukrajinskú z porušovania noriem civilizovanej vojny, čo sa má týkať okrem iného vyhýbaniu sa civilným cieľom či humánnemu zaobchádzaniu so zajatcami. Moskva neprijíma ani dôkazy o zverstvách páchaných ruskými inváznymi silami na ukrajinskom území – buď ich popiera ako zinscenované, alebo tvrdí, že ich páchajú Ukrajinci a zodpovednosť zvaľujú na Rusov.

image

Rusko odmieta návrh na 30-dňové prímerie, povedal Putinov poradca

Typický pre ruský prístup ku konfliktu je nedávny rozsudok nad veteránmi, ktorí priznali vojnové zločiny na Ukrajine. Muž bol odsúdený, že klamal a že poškodil imidž ruskej armády.

„Samotná myšlienka je správna a my ju rozhodne podporujeme. Sú tu však otázky, ktoré musíme prediskutovať. A myslím, že musíme hovoriť aj s našimi americkými kolegami. Možno by som mal zavolať prezidentovi Trumpovi a diskutovať s ním. Ale podporujeme myšlienku ukončiť tento konflikt mierovými prostriedkami,“ povedal Putin.

Do zoznamu svojich pochybností Putin zaradil aj nutnosť vypracovať mechanizmus kontroly možného porušovania prímeria. Je však známe, že s výčitkami za porušovanie pokoja zbraní bolo aj v minulosti často obviňované Rusko, a to napríklad na línii v Doneckej a Luhanskej oblasti, kam ruské sily vtrhli už v roku 2014.

Stretnutie s Putinom

„K vyjadreniam ruského diktátora pristupujem veľmi obozretne. Zatiaľ neustúpil z jedinej požiadavky. Nezabudnime, že na začiatku invázie požadoval, aby NATO zastavilo rozmiestňovanie zbraní v členských štátoch, ktoré vstúpili po roku 1997,“ reagoval minister zahraničia Ján Lipavský.

„Príčina vojny je ruský imperializmus, a preto akékoľvek prímerie musí byť podporené bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. To je pre Česko absolútne existenčný záujem,“ dodal.

Do Moskvy dnes dorazil emisár amerického prezidenta Donalda Trumpa. Steve Witkoff by mal s Putin rokovať v Kremli o návrhu prímeria v najbližších chvíľach.

image

Slovensko apeluje na Rusko, aby sa zaoberalo návrhom na prímerie, vyhlásil Blanár vo Varšave

V utorok sa uskutočnili rokovania delegácií Ukrajiny a Spojených štátov, po ktorých americká administratíva vyzvala na okamžité nastolenie prímeria.

Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po rokovaniach zverejnila spoločné vyhlásenie Kyjeva a Washingtonu, v ktorom sa uvádza, že Ukrajina je pripravená na americký návrh na 30-dňové prímerie, ktoré môže byť po dohode strán predĺžené.

V dokumente sa tiež uvádza, že Spojené štáty okamžite rušia pauzu v zdieľaní spravodajských informácií a obnovujú vojenské dodávky Ukrajine. Trump potom povedal, že Kyjev je pripravený na úplné prímerie, pričom teraz Washington čaká na reakciu Moskvy.

Výber míľnikov vojny na Ukrajine od začiatku ruskej invázie

24. februára 2022 - Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že vydal rozkaz na "špeciálnu vojenskú operáciu". Ruské sily napadli Ukrajinu z Ruska a z Bieloruska a tiež z polostrova Krym, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojnový stav. Z viacerých krajín zaznela ostrá kritika na adresu Moskvy, lídri krajín EÚ sa na summite hneď prvý deň invázie zhodli na zavedení sankcií proti Rusku, ktoré boli odvtedy niekoľkokrát rozšírené.

Západné krajiny začali s vojenskou aj humanitárnou pomocou. Vojna vyhnala z domovov milióny ľudí. Podľa posledného odhadu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov z Ukrajiny ušlo asi 6,8 milióna ľudí.

4. marca 2022 - Ruská armáda ovládla po ťažkých bojoch Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe.

2. apríla 2022 - Ukrajinské sily získali definitívne späť kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou. Krátko potom sa začali objavovať informácie o masakroch civilistov ruskými vojakmi. Symbolom týchto zverstiev sa stalo mesto Buča.

20. mája 2022 - Rusi po ťažkých bojoch dobyli prístavné mesto Mariupol. V bojoch o mesto podľa ukrajinských zdrojov zomrelo okolo 20-tisíc ľudí. V marci 2022 napríklad ruský nálet zasiahol divadlo v centre Mariupolu, kde sa zrejme ukrývalo asi 1000 ľudí. O život prišli podľa odhadov stovky osôb.

4. júla 2022 - Putin vyhlásil víťazstvo ruských síl vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti.

30. septembra 2022 - Putin podpísal zmluvy o pripojení štyroch Moskvou čiastočne okupovaných východoukrajinských regiónov k Ruskej federácii - Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti. Išlo približne o 15 percent z rozlohy Ukrajiny. Nie všetky regióny má však Moskva úplne pod kontrolou. Drvivá väčšina krajín ruský krok neuznala.

1. októbra 2022 - Dobytím mesta Lyman ukrajinské jednotky ukončili takzvanú charkovskú protiofenzívu, pri ktorej dobyli späť asi 12-tisíc kilometrov štvorcových Charkovskej oblasti.

11. novembra 2022 - Ukrajinskí vojaci vstúpili do centra juhoukrajinského Chersonu po tom, ako sa z mesta stiahli ruské sily. Cherson bol jediné ukrajinské oblastné centrum, ktoré dokázali Rusi obsadiť od začiatku invázie. Ukrajinské jednotky pri dobývaní Chersonu oslobodili asi 1200 kilometrov štvorcových.

17. marca 2023 - Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač na prezidenta Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Dôvodom sú únosy ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

5. júna 2023 - Ukrajinské sily začali očakávanú protiofenzívu na východe a juhu krajiny. Protiofenzíva ale viedla k len obmedzeným územným ziskom a iniciatívu neskôr prevzali Rusi, ktorí dobyli niekoľko strategických miest. Teraz okupujú takmer pätinu ukrajinského územia, viac ako 112-tisíc štvorcových kilometrov a za cenu vysokých strát ďalej pomaly postupujú na východe napadnuté krajiny.

6. augusta 2024 - Ozbrojené sily Ukrajiny začali útok na ruskú Kurskú oblasť, ktorá leží na západe Ruska na hranici s Ukrajinou a ktorá má asi milión obyvateľov. Rusom v oblasti pomáhajú aj severokórejskí vojaci, ktorých KĽDR vyslala do Ruska približne 11-tisíc.

19. novembra 2024 - Ukrajina prvýkrát použila americké rakety ATACMS na útok na arzenál v hĺbke Ruska. Ruská armáda v reakcii odpálila proti Ukrajine jednu z najnovších rakiet stredného doletu nazvanú Orešnik, vybavenú nejadrovou bojovou hlavicou.

4. februára 2025 - Zelenskyj oznámil, že v bojoch s Ruskom padlo doteraz 45 100 ukrajinských vojakov a ďalších 390-tisíc bolo zranených. Medzinárodný inštitút strategických štúdií uvádza, že zabitých bolo vyše 170-tisíc ruských vojakov a vyše 600-tisíc ich bolo zranených.

12. februára 2025 - Trump telefonoval s Putinom, hovor trval asi hodinu a pol a lídri sa dohodli na osobnom stretnutí. Bol to prvý potvrdený priamy kontakt medzi lídrami oboch veľmocí od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Trump potom telefonoval aj so Zelenským. Putin sa s Trumpom dohodli, že sa stretnú v Saudskej Arábii, čo vyvolalo kritiku Kyjeva i Európskej únie.

18. februára - V saudskej metropole Rijádu sa konali rozhovory medzi Ruskom a USA. Po štyroch a pol hodinách rokovania Biely dom uviedol, že ministri zahraničia Marco Rubio a Sergej Lavrov sa zhodli na vytvorení vyjednávacích tímov, ktoré začnú pracovať na čo najrýchlejšom ukončení vojny na Ukrajine.

28. februára 2025 - Schôdzka amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským sa skončila predčasne po tom, ako sa prezidenti pohádali pred novinármi v Bielom dome. Trump a jeho viceprezident J. D. Vance kritizovali Zelenského za podľa nich nedostatočnú vďačnosť a americká hlava štátu potom na sociálne siete napísala, že Zelenskyj sa môže vrátiť, keď bude pripravený na mier. Kvôli roztržke zišlo z očakávaného podpisu zmluvy o využívaní ukrajinských nerastných surovín Spojenými štátmi.

3. marca - Médiá uviedli, že Trump nariadil prerušiť americkú vojenskú pomoc Ukrajine. USA doteraz boli pre Kyjev najvýznamnejším poskytovateľom zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Washington od začiatku ruskej agresie schválil vojenskú pomoc v hodnote vyše 170 miliárd dolárov.

4. marca - Zelenskyj uviedol, že je pripravený pod Trumpovým "silným vedením pracovať na dosiahnutí trvalého mieru". Ako prvý krok na ceste k nemu navrhol prímerie s Ruskom na nebi aj na mori. Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X tiež vyjadril vďaku za podporu, ktorej sa Ukrajine dostalo zo strany USA pri obrane jej suverenity a nezávislosti. Zároveň uviedol, že rokovania s Trumpom v Bielom dome neprebehli tak, ako malo - schôdzka vyústila do roztržky a Zelenskyj teraz napísal, že je poľutovaniahodné, že sa to stalo.

5. marca - Trump v prvom prejave k obom komorám Kongresu od začiatku svojho druhého funkčného obdobia povedal, že dostal list od Zelenského, ktorý vyjadril ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu a uzavrieť dohodu o nerastoch. Podľa médií ale rozhodol o zastavení zdieľania spravodajských informácií s Ukrajinou.

11. marca - V saudskoarabskej Džidde sa konali ďalšie rozhovory medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou, ktoré trvali deväť hodín. Spoločné vyhlásenie uvádza, že Ukrajina je pripravená prijať americký návrh na začatie okamžitého 30-dňového prímeria, zatiaľ čo USA ihneď obnovia vojenskú pomoc Ukrajine, s napadnutou krajinou začne Washington opäť zdieľať svoje spravodajské informácie.

12. marca - Ukrajinské sily sa podľa aktualizovanej mapy bojiska od projektu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, stiahli z ruského mesta Sudža. Putin navštívil v ten deň prvýkrát od vlaňajšieho vpádu ukrajinskej armády Kurskú oblasť, vyzval na jej úplné oslobodenie.

13. marca - Putin podľa agentúry TASS oznámil, že Rusko súhlasí s návrhmi na zastavenie bojov. Mali by však viesť k dlhodobému mieru a k riešeniu príčin krízy. Existuje podľa neho viacero otázok, napríklad kto bude dohliadať na dodržiavanie prímeria na 2000 kilometrov dlhej frontovej línii. Šéf Kremľa poďakoval Trumpovi za úsilie ukončiť vojnu.

01 - Modified: 2025-03-13 15:24:20 - Feat.: 1 - Title: Fico chcel odvetu, no zarobili sme. Kyjev teraz stopol ruský plyn zo Slovenska, poškuľuje po biznise s USA 02 - Modified: 2025-03-13 15:18:46 - Feat.: 0 - Title: Zo Sobraniec sa môže stať nový Hainburg, tvrdí pre HN exminister 03 - Modified: 2025-03-13 14:30:49 - Feat.: 1 - Title: Koniec kurskej operácie. V Kyjeve sa sporia o jej zmysel, Rusi frflú, že ich armáda Ukrajincov nerozdrvila 04 - Modified: 2025-03-13 13:43:31 - Feat.: 1 - Title: Vstup Ukrajiny do EÚ? Poľnohospodári z ostatných štátov by prišli o veľkú časť dotácií, veľké obavy majú Česi
01 - Modified: 2025-06-15 13:27:04 - Feat.: - Title: Rusko vyslalo na Ukrajinu takmer dvesto dronov, jeden človek zomrel. Ukrajina útočila na továreň v Tatarstane 02 - Modified: 2025-06-15 10:51:55 - Feat.: - Title: Rusko odovzdalo Ukrajine ďalších tisícdvesto tiel padlých, telá svojich vojakov nedostalo 03 - Modified: 2025-06-14 20:03:51 - Feat.: - Title: Ukrajinské sily znovu dobyli dedinu Andrijivka v Sumskej oblasti. Snažia sa vytlačiť Rusko, tvrdí Zelenskyj 04 - Modified: 2025-06-14 17:35:16 - Feat.: - Title: Putin hovoril s Trumpom, odsúdil kroky Izraela a vyjadril ochotu rokovať s Ukrajinou 05 - Modified: 2025-06-14 14:10:08 - Feat.: - Title: Spojenci by mohli kvôli Izraelu a Iránu obmedziť pomoc Ukrajine, povedal Zelenskyj
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
15. jún 2025 23:20