Prezidenti Kirgizska a Tadžikistanu Sadyr Žaparov a Imomali Rachmon dnes v Biškeku podpísali dohodu o hraniciach, uviedli tlačové agentúry. Spory o hranice - a predovšetkým o kontrolu nad vodnými zdrojmi - viedli predtým ku konfliktom, naposledy na jeseň 2022, a to s desiatkami mŕtvych.

Rokovania o hranici medzi oboma stredoázijskými štátmi trvali skoro 23 rokov, pripomenul spravodajca agentúry TASS, prihliadajúc na slávnostný podpis v rezidencii kirgizskej hlavy štátu.

Žaparov a Rachmon tiež podpísali spoločné vyhlásenie o priateľstve a spolupráci a sľúbili oživiť vzájomný obchod. Kirgizsko obnoví priame letecké spojenie so susednou krajinou, prerušené v máji 2021 po ozbrojených stretoch na hranici.

Prvý let medzi Dušanbe a Biškekom sa podľa Rachmona uskutoční v piatok 14. marca. Hlavy štátov podľa portálu Fergana News dnes prostredníctvom videospojenia tiež otvorili dva cestné hraničné priechody, ktoré boli po štyri roky zatvorené.

Spory o hranicu dlhú 987 kilometrov medzi oboma hornatými štátmi sa ťahali ešte z čias Sovietskeho zväzu. Línia rozdeľujúca obe republiky vtedy nebola presne vyznačená a na niektorých miestach rozdelila etnicky príbuzné skupiny obyvateľov. Rokovania o presnom určení hranice viedli obe krajiny od decembra 2002.

Nevyriešený problém sa opakovane stával príčinou konfliktov medzi obyvateľmi i vojakmi oboch krajín, naposledy v septembri 2022. Kirgizsko vtedy informoval o 59 obetiach, zatiaľ čo Tadžikistan o 35 zabitých.

Obe strany nasadili do bojov okrem iného tanky, mínomety, delostrelectvo, drony aj rakety. Podľa kirgizských úradov bolo zranených vyše 100 ľudí a na kirgizskej strane bolo evakuovaných na 137-tisíc obyvateľov prihraničných regiónov. Predchádzajúce strety na jar 2021 si podľa oficiálnych bilancií vyžiadali celkovo 55 mŕtvych a 270 ranených na oboch stranách.