Rusko bude možno musieť odpovedať na zbrojné plány Európskej únie, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho výsledok štvrtkového mimoriadneho summitu Európskej únie znamená militarizáciu európskeho bloku.
Európska únia sa stavia do úlohy protivníka Ruska, takže diskusie o jej militarizácii môžu v Moskve vyvolať znepokojenie, dodal.
Reakcia
„Vidíme, že Európska únia teraz aktívne diskutuje o militarizácii Únie a o rozvoji obranného segmentu. Ide o proces, ktorý pozorne sledujeme, pretože Európska únia stavia Rusko do pozície svojho hlavného protivníka,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„To samozrejme môže byť potenciálne hlboko znepokojujúca téma pre nás a mohli by sme musieť prijať príslušné opatrenia v reakcii na zaistenie našej bezpečnosti,“ dodal. Podľa neho taká „konfrontačná rétorika Bruselu“ je v priamom rozpore so súčasným úsilím o nájdenie mierového konfliktu na Ukrajine.
Prezidenti a premiéri dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie sa vo štvrtok v Bruseli zhodli, že Únia má rýchlo nájsť peniaze na posilnenie vlastnej obrany a bezpečnosti. Európa tak reaguje na náznaky z Washingtonu, že USA už ďalej nebudú garantovať európsku bezpečnosť.
Americký prezident Donald Trump sa usiluje o uzavretie mierovej dohody, ktorá by ukončila vojnu na Ukrajine. Brusel aj Kyjev sa obávajú, že dohoda bude o Ukrajine bez Ukrajiny a bude z nej ťažiť iba Moskva, ktorú to môže ďalej vyzvať k agresii voči Európe.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko chce taký mier na Ukrajine, ktorý zaistí dlhodobú bezpečnosť Ruska a jeho udržateľný rozvoj. Povedal, že Rusko chce to, čo mu podľa neho patrí, a nemieni sa z Ukrajiny stiahnuť.
Šéf Kremľa zároveň pohrozil francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že dopadne ako francúzsky cisár Napoleon, ktorý sa po vpáde do Ruska musel stiahnuť s obrovskými stratami. Putin tak reagoval na Macronov stredajší výrok o ochrane Európy francúzskym jadrovým dáždnikom.
Ruskí predstavitelia už predtým odmietli možnosť rozmiestnenia európskych vojakov po prípadnom prímerí na Ukrajine. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov to označil za podnecovanie Kyjeva k vojne s Ruskom.
Čo prinesie zbrojenie
Ruský denník Izvestija k plánom Európskej únie na prezbrojenie napísal, že budú znamenať vyššie dane pre obyvateľov.
"Vyčlenili 800 miliárd eur na posilnenie obranných kapacít kontinentu, čo si vyžiada výrazné zvýšenie daní naprieč EÚ, ako denníku Izvestija potvrdili zdroje z Európskeho parlamentu," napísal ruský denník o plánoch EÚ.
Zároveň poznamenal, že spomínaná suma navrhnutá Európskou komisiou štvornásobne prekračuje ročný rozpočet bloku.
Odborníci podľa ruského denníka varujú, že predstavitelia členských štátov Európskej únie budú čeliť značným problémom, až budú takéto výdavky obhajovať pred vlastnými občanmi. Odpovedať budú musieť ľuďom na to, prečo sa takéto sumy neinvestujú do sociálnej oblasti a na riešenie ekonomických problémov, ale radšej do vojensko-priemyselného komplexu a dodatočnej pomoci Ukrajine.
Agentúra TASS zase uviedla, že vrcholné úniové stretnutie v Bruseli ukázalo, že Európania chcú ďalej sponzorovať ukrajinskú armádu, čo maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval ako nezodpovedné. Orbán v Bruseli odmietol podporiť ďalšiu pomoc Ukrajine, preto ostatní predstavitelia úniových štátov prijali nezáväzné vyhlásenie, v ktorom Kyjevu podporu sľubujú.
TASS ďalej napísal, že Orbán tiež poukázal na obrovské náklady s prípadným začlenením Ukrajiny do Európskej únie a uviedol, že Maďarsko preto usporiada referendum, či sú Maďari ochotní obetovať vlastné záujmy výmenou za ukrajinské členstvo. Orbán v rozhovore s maďarským štátnym rozhlasom povedal, že jeho vláda čoskoro zorganizuje národné konzultácie o úniovej budúcnosti Ukrajiny.