Sumaya pracovala takmer päť rokov ako psychologička pre charitatívnu kliniku v severozápadnej Sýrii. Pomáhala mnohým ľuďom, ktorých poznačila 14 rokov trvajúca občianska vojna v krajine.

Poskytovala poradenstvo pacientom, ktorí trpeli depresiami a samovražednými sklonmi po rokoch strávených vo vysídľovacích táboroch alebo boli traumatizovaní konfliktom.

Všetko sa zmenilo 20. januára, keď americký prezident Donald Trump náhle zastavil pomoc, ktorá financovala kliniku v meste Sarmada.

Počas niekoľkých dní klinika prevádzkovaná francúzskou charitatívnou organizáciou Lekári sveta zatvorila svoje dvere. Sumaya, ktorá požiadala, aby jej priezvisko nebolo zverejnené, a jej 19 kolegov pre to prišli o prácu.

„Bola som extrémne šokovaná. Nevedela som, čo povedať svojej rodine, keď som sa vrátila po tom, čo som sa dozvedela tú správu,“ povedala Sumaya, jediná živiteľka svojich troch detí a starých rodičov, telefonicky pre Context.

„Snažím sa hľadať inú prácu, ale sú tu tisíce ľudí ako ja v rovnakej situácii a žiadne pracovné miesta. Čoskoro nebudem mať dosť ani na základné veci a lieky pre mojich rodičov,“ dodala 40-ročná vdova, ktorá zarábala 700 dolárov mesačne.

Trumpovo 90-dňové pozastavenie zahraničnej pomoci vyvolalo šok po celom svete, pričom milióny ľudí zostali bez život zachraňujúcej podpory a stovky tisíc ľudí bez práce.

Od Haiti a Salvádoru cez Nigériu, Keňu, Sýriu až po Afganistan, uskutočnil Context  rozhovory s administrátormi, poradcami, pôrodnými asistentkami, očkovacími pracovníkmi, odborníkmi na rodovú rovnosť a migráciu, ktorí všetci boli zasiahnutí stratou zamestnania v dôsledku zmrazenia pomoci.

Hakan Bilgin, riaditeľ Lekárov sveta v Turecku uviedol, že charitatívna organizácia dostávala 60 percent svojho financovania od USAID.

Povedal, že zmrazenie pomoci prinútilo organizáciu zatvoriť 12 zo 17 svojich kliník primárnej zdravotnej starostlivosti v Sýrii a ukončiť zmluvy 280 z 350 zamestnancov.

„Všetci naši zamestnanci sú sýrski štátni príslušníci a väčšina z nich bola roky vysídlená od začiatku vojny. Bez týchto platov sa kríza ešte zhorší,“ povedal Bilgin.

Prestavba zahraničnej pomoci

Spojené štáty sú najväčším svetovým darcom zahraničnej pomoci. V roku 2023 Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) minula 42 miliárd dolárov na podporu programov — od prevencie malárie a HIV cez boj proti hladomoru až po poskytovanie prístrešia pre ľudí vysídlených vojnou — v 157 krajinách.

Trump začal demontovať USAID minulý mesiac, pričom uviedol, že ju vedú „radikálni ľavicoví blázni“ a že mrhá miliardami dolárov peňazí daňových poplatníkov.

Miliardár Elon Musk‘s Department for Government Efficiency tiež poslal tisíce zamestnancov USAID na neplatenú dovolenku, napriek žalobám odborov proti tomuto kroku.

V hlavnom meste Haiti Port-au-Prince Jenny, pracovníčka pomoci v skupine, ktorá obhajuje práva žien, prišla minulý mesiac o prácu a obáva sa, že program sa po 90-dňovom preskúmaní neobnoví.

Program, ktorý sa snaží posilniť postavenie žien, pripravil o prácu viac ako tucet ľudí. „V skutočnosti je v organizácii úplná panika,“ povedala Jenny, ktorá požiadala, aby jej priezvisko nebolo použité. „Ľudia sa začali obávať, či budú schopní uživiť svoje rodiny.“

Žiadna škola, viac dlhov

Mnohí pracovníci pomoci uviedli, že teraz musia robiť drastické škrty, aby vyšli s peniazmi. Niektorí uviedli, že si vzali pôžičky, iní povedali, že prestali kupovať drahé potraviny ako ovocie a mäso, a dokonca vybrali deti zo školy, pretože nemohli platiť školné.

„Ako je možné, že zamestnanci USAID sú posielaní na neplatenú dovolenku a stále dostávajú platy, ale nám len povedali, aby sme išli domov, modlili sa a čakali, čo sa stane za 90 dní?“ pýtala sa 37-ročná komunitná zdravotná pracovníčka v Nairobi, ktorá nechcela byť menovaná.

„Spôsob, akým sa celá táto vec urobila, nie je spravodlivý. Máme deti, ktoré musíme živiť a posielať do školy,“ povedala. V mnohých krajinách pracovníci pomoci uviedli, že existuje málo príležitostí aj pre najkvalifikovanejších odborníkov.

„Väčšina mladých profesionálov prišla o prácu,“ povedala Maryam, 27-ročná pôrodná asistentka, ktorá pracovala v zdravotníckej charitatívnej organizácii v juhovýchodnej provincii Paktika.

„Kedykoľvek je oznámená pracovná príležitosť, prihlásia sa stovky uchádzačov,“ povedala a dodala, že sa musí starať o 12-člennú rodinu.

V Nigérii viedlo zmrazenie financovania k masívnemu prepúšťaniu konzultantov a v mimovládnych organizáciách a zasadilo ťažký úder službám v oblasti HIV, z ktorých 90 percent bolo financovaných USAID.

Nigérijská vláda uviedla, že vyčlení 200 miliónov dolárov na zaplnenie medzier v liečbe a tiež prijme 28-tisíc zdravotníckych pracovníkov prepustených v dôsledku zmrazenia USAID.

Nixon Ayuba, projektový manažér charitatívnej organizácie Alliance for Health and Rights Advancement Initiative v severnom štáte Adamawa, uviedol, že bolo prepustených 10 poradcov pre duševné zdravie vrátane jeho samého.

Ayuba sa obáva, že ľudia v protidrogovej liečbe by mohli recidivovať, čo by zhoršilo krízu duševného zdravia v regióne sužovanom islamistickými povstalcami.

„Nemyslím len na seba, ale aj na mladých Nigérijčanov, ktorí bez našich služieb budú stratení. Dúfam, že americká vláda na nich myslí, keď urobí konečné rozhodnutie,“ povedal.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne