Kirgizsko dnes oznámil, že si s Tadžikistanom vymenia územia, ohľadom ktorých spolu stredoázijskí susedia viedli spor od rozpadu Sovietskeho zväzu. Medzi oboma krajinami pravidelne prepukali pohraničné konflikty, predovšetkým o kontrolu nad vodnými zdrojmi v odľahlom regióne. Napísala o tom agentúra AFP.
Sporné cesty
Kirgizsko na základe dohody dostane od Tadžikistanu približne 25 kilometrov štvorcových výmenou za kirgizské územie a lepší prístup k spoločným vodným zdrojom, oznámil šéf kirgizských tajných služieb Kamčybek Tašijev.
Úrady tiež podľa neho presídlia obyvateľov dedín, ktorých územie si krajiny v rámci dohody vymenili. Niektoré z nich budú zdemolované a postavené znova.
Obe krajiny tiež dosiahli dohodu o uľahčení prístupu do zóny okolo vodného kanála, ktorý je dôležitý pre poľnohospodárstvo. To je v oboch krajinách dôležitým priemyselným odvetvím.
Rozdelenie obyvateľov
Spory o hranicu dlhú 987 kilometrov medzi oboma hornatými štátmi sa ťahali ešte z čias Sovietskeho zväzu. Línia rozdeľujúca obe republiky vtedy nebola presne vyznačená a na niektorých miestach rozdelila etnicky príbuzné skupiny obyvateľov. Rokovania o presnom určení hranice viedli obe krajiny od decembra 2002.
Nevyriešený problém sa opakovane stával príčinou konfliktov medzi obyvateľmi i vojakmi oboch krajín, naposledy v septembri 2022. Kirgizsko vtedy informoval o 59 obetiach, zatiaľ čo Tadžikistan uviedol, že na jeho strane bolo zabitých 35 osôb.
Obe strany nasadili do bojov okrem iného tanky, mínomety, delostrelectvo, útočné drony aj rakety. Podľa kirgizských úradov bolo zranených vyše 100 ľudí a na kirgizskej strane bolo evakuovaných na 137-tisíc obyvateľov prihraničných regiónov.
Dohoda o území prichádza v čase všeobecného oteplenia vzťahov medzi piatimi bývalými sovietskymi stredoázijskými republikami, medzi ktoré patrí aj Kazachstan, Turkménsko a Uzbekistan.