Prezidentské voľby na Ukrajine budú vyhlásené po skončení vojny, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré dnes prijal ukrajinský parlament na podporu legitimity prezidenta Volodymyra Zelenského. Píšu to ukrajinské médiá.
Vyhlásenie "o podpore demokracie na Ukrajine v podmienkach ruskej agresie" prijal ukrajinský parlament na druhý pokus. V pondelok za návrh hlasovalo len 218 poslancov, zatiaľ čo na prijatie bolo potrebných najmenej 226 hlasov. Dnes za vyhlásenie hlasovalo 268 poslancov, uviedol poslanec Jaroslav Železňak.
Trump označil Zelenského za diktátora
Americký prezident Donald Trump, ktorý vyvíja tlak na Kyjev, aby pristúpil na dohodu o podstúpení nerastného bohatstva Spojeným štátom, v minulých dňoch označil Zelenského za "diktátora bez volieb". Zelenskyj v nedeľu novinárom povedal, že sa necíti urazený.
"Určite by som neopísal slová používané Trumpom ako lichôtky. Ale výrazom diktátor by mohol byť urazený len niekto, kto by bol diktátor. Ja som legitímne zvolený prezident," povedal.
Práve ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého pokyn ruské vojská pred tromi rokmi rozpútali vojnu proti susednej krajine, zavinil, že na Ukrajine teraz nemožno usporiadať slobodné, transparentné a demokratické voľby, na ktoré by bolo možné prizvať medzinárodných pozorovateľov a ktoré by uznalo medzinárodné spoločenstvo, zdôraznil ukrajinský parlament.
Konštatoval, že podľa ústavy nemožno za vojnového stavu usporiadať voľby, a uviedol, že ukrajinský ľud je jednotný v presvedčení, že voľby by sa mali konať po skončení vojny. Keď bude nastolený úplný, spravodlivý a trvalý mier, parlament vyhlási prezidentské voľby a zabezpečí ich usporiadanie v súlade s medzinárodnými štandardmi, ubezpečilo vyhlásenie.
Pripomenulo tiež, že Zelenskyj bol zvolený v slobodných, transparentných a demokratických voľbách a že jeho mandát ukrajinský ľud a ukrajinský parlament nespochybňujú.
Koniec blokády parlamentu
"Ukrajina na rokovaniach musí byť silná. A silu Ukrajine zabezpečí jednota," vyhlásil dnes Porošenko podľa denníka Ukrajinska pravda o ukončení blokády parlamentu. Tento krok má podľa exprezidenta umožniť prijať zákony nevyhnutné pre pokračovanie zahraničnej pomoci či pre posilnenie armády.
Poslanci Porošenkovho zoskupenia Európska solidarita blokovali rokovanie snemovne od polovice februára, keď Zelenskyj zverejnil výnos o uvalení sankcií na svojho predchodcu. Bývalý prezident teraz dúfa, že vznikne "koalícia národnej jednoty" a "vláda národnej jednoty", napísal portál Ukrajinska pravda.
Ukrajinci bohatého podnikateľa Porošenka zvolili do čela prozápadnej vlády v roku 2014, keď demonštranti v Kyjeve zvrhli proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý potom ušiel do Ruska. Moskva vzápätí anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporila separatistov na východoukrajinskom Donbase v boji proti ukrajinskej armáde.
Zelenskyj Porošenka porazil vo voľbách v roku 2019, keď sľúbil vysporiadať sa s korupciou a vplyvom oligarchov v krajine. V tom istom roku parlamentné voľby jasne vyhrala Zelenského strana Sluha národa, ktorá si zabezpečila väčšinu v parlamente.
Porošenko bol potom vyšetrovaný kvôli podozreniu z vlastizrady či z financovania terorizmu, a to v súvislosti s nákupom uhlia z územia ovládaného proruskými separatistami v oblasti Donbasu. Porošenko vinu odmietol.