Už ako zvolený americký prezident Donald Trump 21. decembra 2024 vyhlásil, že by USA mali opäť prevziať kontrolu nad Panamským prieplavom, ktorý sa podľa neho dostáva do nesprávnych (čítaj čínskych) rúk. Panamský prezident José Raúl Mulino sa proti jeho slovám ohradil, Panama sa dokonca sťažovala v OSN.
Panamská zmluva
Druhého februára 2025 potom už v Paname rokoval nový minister zahraničia Marco Rubio a zopakoval, že prítomnosť čínskej spoločnosti v zóne prieplavu porušuje ustanovenia americko-panamskej zmluvy z roku 1977.
Trump tak svojim typickým spôsobom otvoril jednu zo svojich mnohých zahraničnopolitických hier od „Gazy po Grónsko“ na mieste, ktoré je vzhľadom na svoju zásadnú úlohu v globálnom obchode pre Washington mimoriadne citlivé.
Má aj svoju komplikovanú históriu. Aj preto na začiatku februára 2025 National Security Archive, americká mimovládna výskumná a archívna inštitúcia, zverejnil sériu dokumentov CIA, Národnej bezpečnostnej rady a Bieleho domu, ktoré mapujú zložité a zdĺhavé bilaterálne diplomatické úsilie, ktoré v roku 1977 vyústilo do uzavretia dohody.
Napriek tomu, že to bol jeden z výrazných zahraničnopolitických úspechov amerického prezidenta Jimmyho Cartera, diplomatické rokovania prebiehali pätnásť rokov a podieľali sa na nich prezidenti J. F. Kennedy, Lyndon B. Johnson, Richard Nixon a Gerald Ford.
Primárnou americkou motiváciou bolo zabezpečiť udržateľný a bezpečný prístup k tejto kľúčovej globálnej „hydrotepne“. Každý z uvedených prezidentov sa snažil tento symbol imperiálnej hegemónie i arogancie USA v Strednej Amerike premeniť na symbol harmonickej spolupráce s pozitívnym dopadom na strategické a ekonomické záujmy USA.
Zóna panamského prieplavu, šestnásťkilometrový pás pozdĺž vodného diela, vznikla 4. mája 1904 na základe zmluvy z roku 1903. Panama v nej za ročn...
Zostáva vám 85% na dočítanie.
