Poslanci Európskeho parlamentu budú dnes na pokračujúcom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu debatovať o vývoji slobody médií a stave právneho štátu na Slovensku. Stane sa tak pri príležitosti siedmeho výročia vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, ktoré si zákonodarcovia pripomenú.
Témou parlamentnej rozpravy bude aj konkurencieschopnosť EÚ, odstúpenie Spojených štátov od parížskej klimatickej dohody či represia ruskej opozície.
Dopady právnych predpisov
Europoslanci posúdia najskôr dopady nedávno prijatých európskych právnych predpisov, ako sú zákon o slobode médií (MFA), smernica proti žalobám majúcim za cieľ zastrašiť novinárov alebo jednotlivcov (anti-SLAPP) a zákon o digitálnych službách (DSA). Ďalej sa debata zrejme zameria na možné ohrozenie právneho štátu na Slovensku, uvádza sa v programe zasadnutia.
Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová boli 21. februára 2018 zavraždení vo svojom dome vo Veľkej Mače. Vražda vyvolala na Slovensku najväčšiu vlnu protestov od pádu komunizmu, ktoré vyústili do demisie vtedajšieho premiéra Roberta Fica.
Ten potom, čo sa vrátil do čela vlády v októbri 2023, čelí obvineniu, že ohrozuje princípy právneho štátu a že krajinu otáča smerom k Rusku.
Predstavenie programu
Komisár Maroš Šefčovič dnes predstaví pracovný program Európskej komisie na rok 2025 a kľúčové politické opatrenia a legislatívne iniciatívy plánované na tento rok. Debatovať budú poslanci aj o nedávno predloženej stratégii EÚ pre obnovenie konkurencieschopnosti a zabezpečenie udržateľnej prosperity.
Šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti koncom januára predstavila akčný plán nazvaný kompas konkurencieschopnosti, ktorým chce zvrátiť zaostávanie EÚ za USA a Čínou. Zameriava sa na inovácie, dekarbonizáciu a bezpečnosť.
Zásadné je podľa von der Leyenovej najmä zníženie administratívnej a regulačnej záťaže pre firmy a tiež odstránenie prekážok jednotného únijného trhu.
Priority administratívy USA
Poslanci sa dnes budú zaoberať aj nedávnym rozhodnutím novej americkej administratívy odstúpiť z radu medzinárodných organizácií a dohôd.
Po svojej inaugurácii 20. januára 2025 podpísal prezident Donald Trump niekoľko exekutívnych príkazov, ktorými stanovil priority novej americkej administratívy, vrátane odstúpenia krajiny od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Parížskej dohody o zmene klímy.
Oznámil tiež pozastavenie väčšiny rozvojovej pomoci na tri mesiace a urobil kroky na ukončenie činnosti americkej agentúry pre medzinárodnú pomoc (USAID).
Poslanci budú spolu so zástupcami Komisie diskutovať o dopade týchto rozhodnutí na medzinárodnej úrovni a o budúcom zapojení EÚ do týchto globálnych iniciatív.