Albánske vedenie cez víkend potvrdilo, že na území hlavného mesta Tirana vznikne suverénny moslimský štát. Malá enkláva - podobná Vatikánu - bude slúžiť ako duchovný domov pre bektašijských moslimov, ktorá je po sunnitských moslimoch, pravoslávnych kresťanoch a katolíkoch štvrtou najväčšou náboženskou skupinou v Albánsku.

Rama spresnil, že ak by mikroštát vznikol, mal by svoju vlastnú administratívu, ale "žiadne dane ani políciu a nespochybnila by sa ani suverenita Albánska". "Bude to centrála, duchovný štát," ozrejmil.

Premiér Rama o tomto zámere informoval na sklonku roku 2024, keď uviedol, že Albánsko plánuje vytvoriť vo východnej časti hlavného mesta Tirana mikroštát ako duchovné centrum pre bektašov, ktorí žijú roztrúsení v Kosove, Macedónsku a Severnom Macedónsku, ako aj v Albánsku. Podľa posledného sčítania ľudu v Albánsku sa k bektašom hlási asi desať percent obyvateľstva.

Tento rád vznikol v 13. storočí v Osmanskej ríši a je považovaný za tolerantnú, mystickú vetvu islamu, ktorá je otvorená iným náboženstvám a filozofiám. Niektorí z jej najvýznamnejších vodcov sa presídlili do Albánska po tom, ako ich začiatkom 20. storočia v Turecku zakázal zakladateľ moderného Turecka a jeho prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk.

V polovici januára pápež František vo Vatikáne prijal náboženskú delegáciu z Albánska, ktorej členmi boli aj zástupcovia baktašov vrátane ich miestneho, ale aj celosvetového duchovného vodcu Edmonda Brahimaja, známeho aj ako Baba Mondi.

Pápež na stretnutí vyzdvihol jedinečnú úlohu medzináboženského dialógu. V týchto ťažkých časoch sme všetci povolaní odmietnuť logiku násilia a nezhôd a prijať logiku stretávania sa, priateľstva a spolupráce pri hľadaní spoločného dobra, uviedol František podľa spravodajského webu Vatican News.