Známy filmový tvorca Michael Moore si v roku 1995 vystrelil z Kanaďanov, keď natočil fenomenálnu satirickú komédiu, v ktorej sa americký prezident snaží odvrátiť pozornosť občanov od domácich problémov smerom k vymyslenému vonkajšiemu nepriateľovi, ktorým sa stala práve Kanada.

Vo filme Kanadská slanina (Canadian Bacon) tak Američania javorový list popisovali ako konope a tiež tvrdili, že nepríjemná chuť kanadského piva vyvolala hromadnú bitku na hokejovom zápase.

Imperiálne plány

Hrozí nám po 20. januári niečo podobné? V Bielom dome síce nebude sedieť Alan Alda, ktorý filmového prezidenta stvárnil, ale jeho skutočný staronový obyvateľ Donald Trump má s Kanadou plány. A nielen s ňou.

V posledných dňoch sa to len tak hemží vyjadreniami o tom, či má byť Kanada americká, alebo naopak – podľa kanadskej poslankyne Elizabeth Mayovej by mali štáty Kalifornia, Oregon a Washington zvážiť možnosť stať sa novými kanadskými provinciami s tým, že by v rámci integrácie získali univerzálnu zdravotnú starostlivosť a striktnejšie zákony o zbraniach; Donald Trump by sa vraj naopak zbavil Bernieho Sandersa a štátov, ktoré volia demokratov.

Imperiálna Amerika?

Tieto slovné výmeny môžu pôsobiť smiešne, ale zároveň oživujú teritoriálne nezrovnalosti, ktoré medzi USA a Kanadou historicky existovali a môžu byť príčinou problémov v ďalších rokoch. Najmä to platí v spojitosti s arktickým regiónom, ktorý Kanada usilovne osídľuje, aby si mohla nárokovať jeho zvrchovanosť.

Čo sa to s Donaldom Trumpom deje? Už počas svojho prvého mandátu hovoril o tom, že by od Dánska rád odkúpil Grónsko, teraz k tomu pridal spomínanú Kanadu a nezastavil sa ani pred Panamou. Hoci Donald Trump nie je práve zbehlý v geografii ani histórii, vracia sa k imperiálnym tendenciám, ktoré v minulosti americkú politiku skutočne ovládali.

Blesková vojna so Španielskom

Pôvodných 13 amerických kolónií sa počas 19. storočia rozrástlo na značnú časť severoamerického kontinentu. Počas 19. storočia Spojené štáty získali Louisianu, Floridu, Aljašku či Texas a v Mexiku vybojovali polovicu jeho územia.

Britskí vodcovia v 19. storočí len veľmi neochotne akceptovali rastúcu vojenskú zraniteľnosť svojho impéria v Severnej Amerike, ale priali si Kanadu udržať a vyhnúť sa vojne, začali teda s Washingtonom pestovať ...