Necelých šesť týždňov pred voľbami si dnes vyšetrovací výbor nemeckého Spolkového snemu predvolal kancelára Olafa Scholzu a ministra hospodárstva Roberta Habecka, aby ich vypočul kvôli odpojeniu posledných jadrových elektrární v krajine.
Habeck, ktorý je kandidátom na kancelára za stranu Zelených, uviedol, že v roku 2022 - na vrchole energetickej krízy spôsobenej útokom Ruska na Ukrajinu - preveril dôkladne a bez ideologickej zaujatosti možnosť nechať jadrové elektrárne v prevádzke. Odmietol tak obvinenia opozície, podľa ktorej vláda vedome verejnosť klamala.
Odpojenie reaktorov
Nemecko v roku 2023 odpojilo od siete tri posledné jadrové elektrárne, a prestalo tak po viac ako 60 rokoch vyrábať energiu z jadra. Vláda pôvodne počítala s tým, že odpojenie reaktorov nastane na konci roka 2022, pre energetickú krízu súvisiacu s dopadmi ruskej invázie na Ukrajinu však tento krok odložila na polovicu apríla.
Konzervatívna únia CDU/CSU odpojenie reaktorov v tom čase odmietala a navrhovala predĺženie ich chodu minimálne o niekoľko ďalších rokov. Habecka a jeho ministerstvo, ale aj ministerku životného prostredia Steffi Lemkeovú a jej úrad, vinia z toho, že pri rozhodovaní o odpojení posledných reaktorov ignorovali názor odborníkov, a to z ideologických dôvodov. Strana Zelených, ktorej sú Habeck aj Lemkeová členmi, dlhodobo bojuje proti jadrovej energetike.
Habeck dnes ale vo výbore obvinenia opozície odmietol. Podľa neho zvažoval jeho úrad všetky možnosti a nič nebolo vopred dané. Jediným kritériom podľa Neho bolo, či to pomôže zabezpečiť zásobovanie elektrinou a či to možno realizovať. Opozičným predstaviteľom vyčítal, že si kvôli nim Nemecko vybudovalo prílišnú závislosť od plynu z Ruska. Skôr ako kvôli ukončeniu prevádzky jadrových elektrární by mal podľa neho vzniknúť vyšetrovací výbor k energetickej politike vtedajšej nemeckej vlády po anexii Krymu Ruskom v roku 2014.
Člen výboru za opozičnú Kresťanskodemokratickú úniu Klaus Wiener dnes vo vyjadrení uviedol, že z výsluchu viac ako dvoch desiatok svedkov vo vyšetrovacom výbore jasne vyplýva, že členovia vlády verejnosť "vedome klamali".
Ideologicky zafarbené preverovanie
Lemkeová, ktorá vypovedala už v stredu, ani Habeck ho nepresvedčili, že preverovanie nebolo ideologicky zafarbené. "Z môjho pohľadu to bola veľká chyba odpojiť uprostred najťažšej energetickej krízy od založenia spolkovej republiky energetický zdroj, ktorý mohol pri nízkych nákladoch významne prispieť k zásobovaniu elektrinou a energetickej stabilite," uviedol Wiener.
Vyšetrovací výbor musí svoju činnosť uzavrieť do konca volebného obdobia. Predčasné parlamentné voľby sa v Nemecku uskutočnia v nedeľu 23. februára. Výsledok svojej práce preto musí predložiť predsedníčke Spolkového snemu Bärbel Basovej najneskôr vo februári.
Poslanec Wiener dnes oznámil, že sa výbor, v ktorom má členov opozície aj vládnej strany, na spoločnej záverečnej správe určite nedohodne. "Vznikne čiastočná správa, do ktorej každá frakcia premietne svoj názor," uviedol.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku pôvodne rozhodla už v máji 2011 vláda kancelárky Angely Merkelovej z CDU. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime z toho istého roku. Nemecko do havárie vo Fukušime produkovalo z jadra 25 percent elektrickej energie.
V poslednom štvrťroku prevádzky sa jadrové reaktory podieľali na výrobe elektriny v Nemecku len asi piatimi percentami, v roku 2022 potom asi šiestimi percentami. V roku 2023, keď Nemecko skončilo s jadrom, sa krajina po prvý raz za viac ako 20 rokov stala čistým dovozcom elektriny.