Konzervatívna vláda premiéra Rosena Željazkova dnes získala dôveru bulharského parlamentu, uviedla agentúra AFP. Željazkov v stredu oznámil vznik novej vládnej koalície. Bulharsko tak má novú vládu po viac ako dvoch mesiacoch od posledných volieb.
Vzniknutá vláda, pod vedením konzervatívcov, vznikla v snahe ukončiť dlhotrvajúcu politickú krízu v krajine. Novú vládnu v 240-člennom parlamente podporilo 125 poslancov, 114 bolo proti. Informovala o tom agentúra AFP.
Koalíciu vedú demokrati
Vedúcou silou trojkoalície je prozápadná aliancia Občania za európsky rozvoj Bulharska – Zväz demokratických síl (GERB-SDS), ktorá zvíťazila vo voľbách konaných 27. októbra - siedmych v priebehu tri a pol roka. Jej predsedom je trojnásobný premiér Bojko Borisov, ktorého masívne protikorupčné protesty prinútili v máji 2021 rezignovať.
Borisov sa chcel postaviť aj do čela štvrtej vlády, no prezident Rumen Radev nakoniec poveril jej zostavením bývalého predsedu parlamentu Rosena Žeľazkova. Ten v stredu predstavil menšinový kabinet pozostávajúci z GERB-SDS, socialistov a populistickej strany Je taký národ (ITN).
Vládu bude podporovať Hnutie za práva a slobody (DPS) zastupujúce etnických Turkov. Žeľazkov zároveň oznámil, že koaličná dohoda už bola podpísaná.
Žeľazkov, ktorý v minulých vládach pod vedením GERB pôsobil na rôznych postoch vrátane ministra dopravy, pred hlasovaním povedal, že sa pokúsi prekonať politickú krízu, v ktorej sa Bulharsko nachádza.
Okrem iného avizoval, že nová vláda bude pokračovať v úsilí o vstup Bulharska do eurozóny. Medzi jeho priority patrí aj modernizácia armády a zlepšenie práce justičných orgánov.
Kabinet sa rodil z kompromisu
Krehký kabinet sa zrodil z ťažkého kompromisu v snahe zabezpečiť určitú stabilitu v krajine, ktorá sa ocitla vo vážnej politickej kríze. V Bulharsku sa za posledných tri a pol roka konali parlamentné voľby sedemkrát, naposledy vlani v októbri.
Podľa Željazkova jeho strana urobila "nevyhnutné kompromisy" a zároveň si je vedomá ideologických rozdielov v programoch koaličných partnerov. Zatiaľ čo GERB sa hlási k prozápadnej orientácii, bulharskí socialisti zastávajú sčasti proruské postoje.
V nedávnom prieskume verejnej mienky agentúry Mjara 76 percent respondentov uviedlo, že sú pripravení prijať akýkoľvek kompromis medzi politickými stranami, aby konečne vznikla funkčná vláda. "Po štyroch rokoch politickej krízy v Bulharsku jednoducho musela vzniknúť nejaká vláda," povedal Parvan Simeonov z agentúry Mjara. Podľa neho to však neznamená, že politická kríza v Bulharsku sa skončila.
Podľa analytikov oslovených AFP je však len malá šanca, že nová vláda dokončí svoj štvorročný mandát. Hlavným cieľom je zastaviť volebnú špirálu, ktorá Bulharsko paralyzuje a brzdí prílev peňazí z únijných fondov. Bulharsko je najchudobnejším členom Európskej únie, poznamenala AFP.