Politické strany cyperských Grékov a Turkov vyzvali vo štvrtok svojich lídrov, aby otvorili viac hraničných priechodov a umožnili tak lepšie spojenie medzi oboma komunitami na ostrove. Podujatie zorganizovalo slovenské veľvyslanectvo v Nikózii, správa pochádza z agentúry Reuters.
Etnicky rozdelený Cyprus má v súčasnosti deväť priechodov na 180 kilometrov dlhej línii prímeria, ktorá od roku 1974 oddeľuje grécku a tureckú časť. Denne ich využívajú tisíce ľudí a pravidelne sa na nich tvoria dlhé rady a dopravné zápchy. Obe strany preto rokujú o otvorení ďalších priechodov.
Na podujatí slovenského veľvyslanectva v Nikózii podporilo výzvu celkovo 13 strán z oboch etnických komunít. "Je to nevyhnutné, aby sme zachovali naše spoločné kultúrne dedičstvo a uľahčili ľuďom život," povedal Mehmet Harmanci, starosta tureckej časti Nikózie.
"Je to nevyhnutný krok do vyriešenia cyperskej otázky, aby sa obe komunity stretli, aby obe komunity zvýšili svoje porozumenie a vzájomnú empatiu," vyhlásil jeho gréckocyperský náprotivok Charalambos Pruntzos.
Cyprus ako bývalá britská kolónia získal nezávislosť v roku 1960. V júli 1974 sa grécki nacionalisti na Cypre s podporou vojenskej junty v Grécku pokúsili o štátny prevrat, na ktorý Turecko reagovalo inváziou svojej armády na severe ostrova. V roku 1983 vznikol samostatný štát cyperských Turkov na severe, ktorý však uznala iba Ankara.
Južná časť ostrova sa v roku 2004 aj bez vyriešenia tohto sporu stala členskou krajinou EÚ. Sever ostal v izolácii a v nevýhodnom ekonomickom postavení.
Obe znepriatelené komunity oddeľuje od roku 1974 tzv. Línia prímeria, nárazníková zóna kontrolovaná mierovými silami OSN - UNFICYP. Až do apríla 2003 nebola priechodná, keď turecko-cyperské orgány otvorili prvý priechod a desaťtisíce Cyperčanov sa mohlo dostať do oblastí, ktoré im boli desaťročia neprístupné.
Následný pokus o zjednotenie v rámci mierového plánu generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana v referende z roku 2004 schválil sever 65 percentami, grécky juh mu však 76 percentami povedal nie.