Fínsko by malo zvážiť opätovné zavedenie nášľapných mín do výzbroje svojej armády. Cez víkend to podľa portálu stanice Yle povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Dôvodom je napätie s Ruskom, s ktorým má Fínsko spoločnú hranicu. Fínsko sa v roku 2012 pridalo k Ottawskému dohovoru, ktorý používanie nášľapných mín a ďalších podobných zbraní zakazuje.
"Svet je teraz veľmi odlišný od času, keď sme sa pridali k Ottawskému dohovoru," uviedol fínsky prezident. Dôvodom je podľa neho predovšetkým vojna na Ukrajine a agresívnejšie správanie Ruska. "Najväčšou bezpečnostnou hrozbou je Rusko a túto hrozbu musíme nejako vyriešiť," uviedol ďalej Stubb.
Stubb poukázal na to, že Ukrajina sa bráni ruskej invázii okrem iného za použitia mín. Podľa informácií tlače z konca novembra americký prezident Joe Biden povolil dodávky protipechotných mín Ukrajine, čo má posilniť obranu tejto krajiny. Spojené štáty ani Rusko sa k Ottawskému dohovoru, ktorý podpísalo na 160 krajinách, nikdy nepridali.
O nášľapných mínach sa vedie vo Fínsku verejná diskusia. V uplynulých mesiacoch vznikla v krajine petícia za zavedenie týchto zbraní do výzbroje fínskej armády, dokument na konci novembra mal 50-tisíc signatárov. Na diskusiu vyzval aj náčelník fínskej armády Janne Jaakkola. Podľa neho je však konečné rozhodnutie na politikoch.
Podľa portálu Yle odstúpenie od Ottawského dohovoru v súčasnosti odmietajú len dve opozičné strany - Ľavicová aliancia a Zelení.
Vzťahy medzi Fínskom a Ruskom, ktoré spolu zdieľajú vyše 1340 kilometrov spoločnej hranice, sa prudko zhoršili po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Dovtedy neutrálne Fínsko v reakcii na agresiu podalo prihlášku do NATO a potom sa stalo členom aliancie.