Líder gruzínskeho separatistického regiónu Abcházska Aslan Bžanija podal demisiu. Napísala to v noci na dnes agentúra Reuters a ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na úrad lídra Moskvou podporovaného regiónu.
Sídla parlamentu, vlády a prezidentskej administratívy v abcházskom hlavnom meste Suchumi minulý týždeň v piatok ovládli demonštranti na proteste proti zákonu, ktorý by Rusom umožnil nákup nehnuteľností. Žiadali Bžanijovu demisiu.
"V záujme zachovania stability a ústavného poriadku v krajine ...odstupujem z funkcie prezidenta," cituje z Bžanijovho vyhlásenia ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Líder regiónu podľa nej podal demisiu na základe dohody, ktorú podpísali zástupcovia vlády a opozície.
Jej súčasťou je odchod demonštrantov z vládnych budov počas dnešného dňa. V prípade nesplnenia tohto bodu Bžanija svoju rezignáciu stiahne, píše RIA Novosti.
"Úradujúcou hlavou štátu bol vymenovaný doterajší viceprezident Abcházska Badra Gunba," uviedla ruská agentúra TASS. Ďalšia ruská agentúra Interfax o niečo skôr napísala, že vo funkciách skončia aj ďalší činitelia vrátane premiéra Alexandra Ankvaba. Región čakajú podľa úradov predčasné prezidentské voľby.
Bžanija v sobotu vyjadril ochotu rezignovať, ak prívrženci opozície opustia obsadené vládne budovy. Protestujúci ale opustiť obsadené vládne budovy odmietli.
Nepokoje vypukli minulý týždeň v pondelok, keď abcházsky parlament začal prerokúvať návrh zákona o ratifikácii dohody s Moskvou, ktorá by umožnila ruským občanom a firmám kupovať pozemky a nehnuteľnosti v Abcházsku.
Opozícia dohodu označuje za pokus Bžanijovho režimu o vlastné obohatenie; po obsadení komplexu vládnych budov v Suchumi opoziční predstavitelia vystúpili s požiadavkou na Bžanijovo odstúpenie.
Protestujúci medzitým uviedli, že ich protest nie je zameraný proti úzkym väzbám Abcházska s Ruskom, a obvinili Bžaniju, že sa "snaží tieto vzťahy využiť pre svoje sebecké záujmy a manipuluje s nimi v záujme posilnenia svojho režimu".
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová uviedla, že Rusko očakáva, že situácia v Abcházsku bude vyriešená výlučne mierovými politickými prostriedkami.
Abcházsko je región s približne 245-tisíc obyvateľmi, ktorý po skončení vojny v roku 1993 zostal z veľkej časti pod kontrolou separatistov. Zvyšok územia Abcházska stratilo Gruzínsko vo vojne s Ruskom v roku 2008, po ktorej Moskva oficiálne uznala separatistický región za nezávislý štát, spolu s Južným Osetskom.
Tbilisi tieto územia považuje za okupované, Rusko má v oboch provinciách svoje vojenské posádky.