Aljona Getmančuková je popredná odborníčka na ukrajinskú zahraničnú politiku a euroatlantické vzťahy. Stala sa prvou ukrajinskou novinárkou, ktorá spovedala amerického prezidenta, publikovala v The New York Times, vo Financial Times alebo v Politicu. Dnes stojí na čele kyjevského think tanku Nová Európa.
Presne tak. Bezpečnostné záruky sú pre Ukrajinu zásadnou otázkou. Jednak na urýchlenie konca vojny, jednak ako prevencia pred budúcou agresiou. Pod pojmom bezpečnostné záruky v prvom rade myslíme pozvánku do NATO a začatie prístupového procesu. A to aj keby malo ísť o postupné pristúpenie, teda že by pozvánka platila pre celú Ukrajinu v medzinárodne uznaných hraniciach, ale prístupový proces a platnosť článku 5 by sa vzťahovali iba na územie pod kontrolou Kyjeva. Zvyšok územia by sa súčasťou NATO stal v budúcnosti, až nad ním diplomatickou cestou alebo prostredníctvom zmien v Rusku získame kontrolu.
Ako model môže slúžiť západné Nemecko, ale to je len referenčný bod. Ukrajina je jedinečný prípad. Západonemecký model nazývame čiastočným vstupom do NATO, pretože vtedy došlo iba k pozvaniu západného Nemecka. V prípade Ukrajiny hovoríme o postupnom pristúpení. A bolo by dobré, keby Ukrajina dostala pozvánku ešte za administratívy prezidenta Bidena, pretože by to významne upevnilo jeho odkaz.
Ako o tom chcete presvedčiť Američanov? Na samite vo Vilniuse to boli predsa najmä Spojené štáty a Nemecko, kto sa postavil proti pozvaniu Ukrajiny.
Áno, ale my sme sa nevzdali. Samit vo Vilniuse nás síce sklamal, ale neodradil. Začali sme vysvetľovať našim americkým a aliančným partnerom, že bez ohľadu na to, ako si predstavujú koniec vojny – či už prostredníctvom rokovaní alebo vojenským riešením, či už vojnu vnímajú ako beh na dlhú trať alebo maratón s niekoľkými prestávkami –, sú bezpečnostné záruky úplne zásadné.
Budeme potrebovať členstvo v NATO alebo iné možnosti obsahujúce elementy spoločnej obrany, teda prítomnosť spojencov na našom území. Takou alternatívou by mohla byť bilaterálna bezpečnostná dohoda, akú USA uzavreli s Japonskom alebo Južnou Kóreou. Ale NATO považujeme za najdôveryhodnejšie a najschodnejšie riešenie. A tiež lacnejšie, než je napríklad model Izraela, ktorému Amerika musí každý rok poskytovať značnú sumu vojenskej pomoci.
Zostáva vám 80% na dočítanie.