Joe Biden na otázku, či by podporil izraelský útok na iránske jadrové zariadenia, odpovedal jednoznačne: „Nie.“ Napriek tomu má Irán z tejto možnosti strach. Armádny veliteľ zodpovedný za ochranu jadrových lokalít sa nechal počuť, že v prípade takéhoto útoku reviduje Teherán svoju jadrovú doktrínu. Inými slovami išlo o slabo zastretú hrozbu, že v odpovedi by sa mohol zamerať na výrobu jadrovej zbrane. Odborníci sa zhodujú, že schopnosti na to Irán má.

Ukazuje sa tiež, že napriek mnohým razantným vyhláseniam sa terajším vývojom na Blízkom východe môže cítiť oslabený. Ním riadený Hizballáh prišiel o velenie, Izrael mu uštedril niekoľko lekcií, a aj jeho ďalší „kôň“, palestínsky Hamas, je do značnej miery zdecimovaný izraelskou operáciou. Podľa súčasných aj bývalých činiteľov v Izraeli, USA aj arabskom svete môžu mať tieto neúspechy aj svoje nezamýšľané a nebezpečné následky.

Obávajú sa, že Teherán zahnaný do kúta a cítiaci sa viac ohrozený môže siahnuť po ešte razantnejšom odstrašujúcom prostriedku – obrátiť svoju pozornosť práve na výrobu jadrovej bomby.

Nemecká polícia rozohnala propalestínsky tábor pred návštevou Grety Thunbergovej

„Oslabenie jeho schopností oproti Izraelu Teherán donúti vyvinúť nové zdroje odstrašenia, čím sa zvýši tlak na rozšírenie jadrového programu,“ uviedol pre Wall Street Journal Gregory Brew z poradenskej firmy Eurasia Group. „Ten by tak nemusel zostať mierový,“ dodal.