Rakúske parlamentné voľby očakávane ovládla pravicová strana Slobodných (FPÖ), bolo to jej historicky prvé víťazstvo. Lenže ešte viac sa hovorí o tom, že jej oponenti, ľudovci a sociálni demokrati neboli ešte nikdy takí slabí. Rakúsko väzí v hlbokej ekonomickej stagnácii. Voličov desí vysoká inflácia, vysoká nelegálna imigrácia i kriminalita. A mainstreamoví politici neponúkajú presvedčivé recepty.

Podobné je to aj inde v Európe. Preto šéf Slobodných Herbert Kickl zažíva rovnakú dôveru voličov ako predvlani víťazná šéfka talianskej pravice Giorgia Meloniová, vlani holandský kritik islamu Geert Wilders či tento rok v trojitých krajinských voľbách úspešná nemecká protisystémová partaj AfD. Strany protiimigračného a euroskeptického kurzu, ako je napríklad francúzske Národné združenie, bodovali aj v júnových európskych voľbách. Cestu k úspechu majú vydláždenú. Problémy sa hromadia bez toho, aby ich tradiční politici riešili.

To však nie je jediný dôvod, prečo sa stranám, označovaným ako „nová pravica“ či „konzervatívna pravica“, dnes darí tak, až prepísali politickú mapu Európy. Pre bližšie vysvetlenie je užitočné vrátiť sa do obdobia pred 20 rokmi, keď le...