Irán k balistickým raketám, ktoré podľa Spojených štátov a ich spojencov poskytol Rusku, nedodal mobilné odpaľovacie zariadenie. Agentúre Reuters to povedali tri zdroje, ktoré sú s vecou oboznámené.
Ide o nemenovaného európskeho diplomata, predstaviteľa európskych tajných služieb a amerického činiteľa. Uviedli, že nie je jasné, prečo Irán Rusku odpaľovacie zariadenie pre balistické rakety krátkeho doletu nedodal.
Odpaľovacie zariadenie
Podľa Reuters to vyvoláva otázky, kedy a či Rusko tieto zbrane bude môcť použiť. Americký činiteľ povedal, že v čase, keď Spojené štáty verejne informovali o tom, že Teherán rakety Moskve dodal, jej odpaľovacie zariadenie neposkytol.
Zástupca európskych tajných služieb bez ďalších podrobností povedal, že nepredpokladá, že by Irán pre ruskú armádu dodal odpaľovacie zariadenie.
Podľa dvoch odborníkov, na ktorých sa Reuters obrátil, na to môže byť viacero dôvodov. Rusko podľa nich môže plánovať upraviť vlastné automobily, ktoré budú rakety prevážať, rovnako ako to urobil Irán.
Dôvodom pre nedodanie odpaľovacích zariadení môže byť aj to, že sa Irán snaží vytvoriť priestor pre nové rokovania so Západom s cieľom oslabiť napätie panujúce vo vzájomných vzťahoch.
Tisícky dronov
K veci sa odmietlo vyjadriť ruské ministerstvo obrany, rovnako ako americká Národná bezpečnostná rada, Pentagon aj iránske zastúpenie pri OSN. Teherán poprel, že by Moskve rakety dodal.
Rovnako sa vyjadril aj k dodávkam tisícov dronov, ktorými ruská armáda podľa Kyjeva a Západu útočí na vojenské ciele aj civilnú infraštruktúru na Ukrajine.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken minulý týždeň povedal, že Irán dodal Rusku rakety Fath-360 a že ich ruská armáda "na Ukrajine pravdepodobne použije v rádoch týždňov". Spojené štáty, Nemecko, Británia a Francúzsko v reakcii na to zaviedli proti Iránu nové sankcie a tiež Únia oznámila, že zvažuje ďalšie trestné opatrenia proti iránskemu leteckému sektoru.
Rusko minulý týždeň odmietlo potvrdiť, že by balistické rakety od Iránu získalo, pripustilo ale, že so Teheránom spolupracuje aj "v tých najcitlivejších oblastiach".
David Albright, ktorý v minulosti pôsobil ako jadrový inšpektor OSN a teraz vedie washingtonský Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť, pripomenul, že nový prezident Iránu Masúd Pezeškján a ďalší predstavitelia tejto blízkovýchodnej krajiny sa na budúci týždeň na okraj Valného zhromaždenia OSN stretnú s európskymi činiteľmi, aby otestovali možnosti diplomatických rokovaní o iránskom jadrovom programe, napätí v regióne a ďalších témach.