Tohoročné leto bolo na severnej pologuli vôbec najhorúcejším v histórii takýchto meraní a prekonalo v tomto smere rekord, ktorý doteraz držala vlaňajšia letná sezóna. Zároveň je čoraz pravdepodobnejšie, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii meraní, uviedla v piatok Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).

"Počas posledných troch mesiacov... zažila zemeguľa najteplejší jún a august, najteplejší deň v histórii a najteplejšie boreálne leto v histórii," uviedla zástupkyňa riaditeľa C3S Samantha Burgessová. "Táto séria rekordných teplôt zvyšuje pravdepodobnosť, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii," dodala.

Podľa Copernicusu bola priemerná teplota v tohoročnom boreálnom lete (jún až august) najvyššia v dejinách, pričom bola a o 0,69 stupňa Celzia vyššia než v rokoch 1991 až 2020.

"Extrémne javy súvisiace s teplotou, ktorých sme boli svedkami toto leto, budú ešte intenzívnejšie, s ničivejšími následkami pre ľudí aj planétu, ak bezodkladne neprijmeme opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov," doplnila Burgessová.

Priemerná teplota v Európe bola počas troch letných mesiacov najvyššia v histórii, pričom o 1,54 stupňa Celzia predstihla priemer z rokov 1991 až 2020 a prekonala tak predošlý rekord z roku 2022.

Podľa správy C3S bolo leto v západnej aj severnej Európe nadpriemerne vlhké. Na väčšine územia Stredomoria a vo východnej Európe však zase panovalo nadpriemerné sucho.

Od septembra 2023 do augusta 2024 pritom bola podľa služby Copernicus priemerná globálna teplota až o 1,64 stupňa Celzia vyššia ako priemer tzv. predindustriálnej éry, ktorá je považovaná za referenčnú hranicu pre obmedzenie najhorších dôsledkov klimatických zmien.