Srbsko je spojencom Ruska a nikdy nezavedie sankcie proti Moskve ani sa nepripojí k Severoatlantickej aliancii, ubezpečil dnes ruského prezidenta podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vulin.
Nie partner, ale spojenec
Vulinove výroky odrážajú pretrvávajúce blízke vzťahy medzi Belehradom a Moskvou, napriek proklamovanej snahe Srbska vstúpiť do Európskej únie. Srbsko sa odmietlo pripojiť k západným sankciám proti Rusku kvôli vojne na Ukrajine, hoci odsúdilo agresiu Moskvy. Prezident Aleksandar Vučić povedal, že uvalenie sankcií nie je v národnom záujme Srbska, pripomenula AP.
"Srbsko na čele s Aleksandarom Vučičom sa nikdy nestane členom NATO, nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a nikdy nedovolí, aby bolo jeho územie využívané na akékoľvek protiruské akcie. Srbsko sa nestalo a nestane sa súčasťou protiruskej hystérie, "vyhlásil srbský politik, ktorý je známy svojimi proruskými názormi.
"Zhubný vplyv Ruska"
Vulinovo stretnutie s Putinom vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe nasledovalo len pár dní po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívil Srbsko, ktoré uzavrelo dohodu o nákupe francúzskych stíhačiek Rafale. Tento krok bol považovaný za možný odklon od Moskvy. Už skôr Belehrad navštívil tiež nemecký kancelár Olaf Scholz.
USA vlani v júli uvalili na Vulina sankcie kvôli podozreniu, že bol zapojený do nelegálnych dodávok zbraní, obchodu s drogami a zneužívania verejnej funkcie a že napomáhal presadzovaniu ruského vplyvu na nestabilnom Balkáne.
Americké sankcie proti jednotlivcom a spoločnostiam na Balkáne sú navrhnuté tak, aby čelili "zhubnému vplyvu Ruska" a pokusom podkopať mier a stabilitu v regióne.
Západ zosilnel úsilie o začlenenie tejto oblasti, pretože sa obáva, že Rusko by tu mohlo vyvolať nepokoje, aby odvrátilo pozornosť od svojej vojny proti Ukrajine. Balkán prešiel v 90. rokoch minulého storočia viacerými vojnami a napätie stále pretrváva, dodala AP.