Prestížny Massachusettský technologický inštitút (MIT) zaznamenal prudký pokles počtu novoprijatých študentov z radov príslušníkov menšín po tom, čo americký najvyšší súd rozhodol o ukončení zohľadňovania rasového kľúča v prijímacom konaní na americké univerzity. Informuje o tom spravodajský server BBC.
Ako príslušníci menšiny sa podľa MIT identifikuje 16 percent študentov, ktorí boli novo prijatí na túto univerzitu, zatiaľ čo pred rokom to bolo o desať percent viac. Podiel novoprijatých černošských študentov klesol za rovnaké obdobie z 15 percent na päť.
Americký najvyšší súd vlani rozhodol, že univerzity nesmú pri naberaní študentov zohľadňovať ich etnickú príslušnosť, pretože je to v rozpore so 14. dodatkom americkej ústavy o rovnom postavení pred zákonom. Podporovanie menšín sa pod názvom "affirmative action" zrodilo v USA v šesťdesiatych rokoch s cieľom odstrániť rasovú segregáciu a dať všetkým Američanom rovnakú príležitosť v práci a vo vzdelávaní.
Podpora sociálne či rasovo znevýhodnených skupín v školstve a verejnom živote sa premietla do systému prijímania na stredné a vysoké školy, ktoré smeli zvýhodňovať černošských a hispánskych uchádzačov, aby kompenzovali ich sociálny handicap.
Stu Schmill, ktorý vedie prijímacie oddelenie MIT, povedal, že pokles čakal. Dodal, že "nepochybuje o tom, že sme neprijali veľa veľmi kvalifikovaných a vhodných uchádzačov... ktorí by vynikli".
Rektorka MIT Sally Kornbluthová vo vyhlásení uviedla, že novo prijatí študenti sú "ako vždy výnimoční". V dôsledku minuloročného rozhodnutia najvyššieho súdu však tohtoročný nábor podľa nej neprináša "rovnakú mieru veľkej rasovej a etnickej rozmanitosti, ktorú komunita MIT spoločne dosiahla v posledných niekoľkých desaťročiach".
V posledných rokoch sa podľa Schmilla približne 25 percent študentov prijatých na MIT identifikovalo ako černosi, Hispánci, pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky či tichomorskí ostrovania. Tento rok podiel prijatých černošských študentov klesol na päť percent z 15 percent a podiel študentov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu klesol na 11 percent zo 16 percent.
Belošskí študenti tvoria 37 percent nového ročníka, zatiaľ čo vlani ich bolo 38 percent. Podiel ázijských študentov sa naopak zvýšil zo 40 percent na 47.
Údaje nedávajú dohromady 100 percent, pretože niektorí študenti sa hlásia k viacerým rasám alebo etnikom.
Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2023 sa viac ako 40 percent obyvateľov USA identifikuje inak ako iba belosi.
Schmill uviedol, že v roku pred rozhodnutím najvyššieho súdu bol na univerzite najväčší podiel študentov z nedostatočne zastúpených menšín v jej histórii. Dodal, že MIT tento rok nezisťovala informácie o rase alebo etnickej príslušnosti od záujemcov o štúdium, ale iba od tých, ktorí boli prijatí a zapísali sa na štúdium.
Univerzita uviedla, že rozhodnutie súdu ju prinútilo k rozšíriť iniciatívy v oblasti náboru a finančnej pomoci, ktoré uprednostňujú študentov z nízkopríjmových skupín.
Edward Blum z aktivistickej skupiny Students for Fair Admissions (Študenti za spravodlivé prijímanie), ktorá sa v otázke pozitívnej diskriminácie obrátila na najvyšší súd, denníku The New York Times (NYT) povedal, že teraz "každý prijatý študent... bude vedieť, že bol prijatý iba na základe svojich vynikajúcich študijných a mimoškolských výsledkov, nie na základe farby pleti".
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
