„Som ochotný bojovať za svoju krajinu, ak to bude potrebné,“ pochválil sa nedávno spravodajskej stanici CNN mladý Nór Jens, ktorý absolvoval povinnú vojenskú službu. Tá je momentálne okrem Nórska, ktoré nie je členom EÚ, povinná aj v deviatich úniových štátoch.

Jej zavedenie zvažujú ďalšie krajiny – napríklad Nemecko či Holandsko. Inšpirácia prúdi zo Švédska, ktoré využíva unikátny model povinnej vojenčiny založený na selekcii kandidátov s najlepšími fyzickými a psychickými predpokladmi, ale aj vôľou narukovať.

Znovuzavedenie základnej vojenskej služby by malo jednoznačne zvýšiť schopnosť európskych krajín vzdorovať ruskej agresii, ktorá by v budúcnosti teoreticky mohla prekročiť hranice Ukrajiny a šíriť sa ďalej na západ. Francúzsky generál Bertrand Toujouse však najnovšie v rozhovore pre portál Politico upozornil, že dostatočný počet schopných vojakov a vojačiek ani zďaleka nemusí predstavovať definitívnu zábezpeku.

Existuje totiž ešte jeden vážny problém. Je ním vojenská mobilita, teda schopnosť rýchlo a efektívne presúvať jednotky či vojenskú techniku do potrebných lokalít. A tú má EÚ momentálne značne oslabenú. „Ak chce Európa čeliť potenciálnej ruskej agresii, musí zlepšiť možnosti presúvania tankov, jednotiek a munície naprieč kontinentom,“ zhodnotil Toujouse.

Tri z desať

Efektívnemu pohybu jednotiek a techniky momentálne bránia tri základné faktory: zdĺhavá administratíva, nedostatočná infraštruktúra a nedostatok prepravných prostriedkov – napríklad vagónov vhodných na prepravu tankov, pre ktoré je železničná doprava ideálnou formou transportu.

Po prípadnej porážke Ukrajiny by Rusko mohlo upriamiť ...