Najsilnejšia juhokórejská opozičná liberálna Demokratická strana (DP) zvíťazila podľa exit pollov v stredajších voľbách a ešte viac si posilnila pozíciu v zákonodarnom zhromaždení, kde mala aj doteraz najvyšší počet kresiel. Výrazne tak predstihla vládnu konzervatívnu stranu Sila ľudu (PPP). Vyplýva to z exit pollov troch najväčších televízii v krajine, píše agentúra AFP.

Demokratická strana (DP) a jej spojenci by podľa týchto volebných odhadov mali v 300-členom jednokomorovom parlamente získať 184 až 197 kresiel, čo by bolo výrazné polepšenie oproti 156 mandátom, ktoré mali doteraz. Naopak vládna konzervatívna strana Sila ľudu (PPP), ktorej členom je aj prezident Jun Sok-jol, by si mala spoločne so svojimi spojencami zaistiť len 85 až 99 kresiel, čo je značný pokles oproti súčasným 114 mandátom.

V Kórei sa konajú parlamentné voľby, vnímané sú ako test popularity prezidenta

Voľby sú analytikmi vnímané práve aj ako test prezidenta, ktorého popularita v poslednom čase utrpela v dôsledku ekonomickej krízy a množstva politických škandálov. Z korupcie je však obviňovaný aj líder DP I Če-mjong.

Aktuálne opozičným stranám by sa v parlamente podľa exit pollov mohlo dokonca podariť získať dvojtretinovú väčšinu, a síce 200 alebo viac kresiel, vďaka ktorej by potom mohli ľahko obchádzať prezidentské veto, či potenciálne sa pokúsiť prezidenta aj odvolať.

Do tohto tábora AFP zaradila okrem liberálov vedených DP aj novú stranu Obnova Kórey, ktorú založil a vedie bývalý minister spravodlivosti Čo Kuk, taktiež čeliaci obvineniam z korupcie. Tá by si v parlamente podľa odhadov mohla zaistiť 12-14 kresiel.

Jun Sok-jol sa stal prezidentom v roku 2022 po tom, ako vo v najtesnejších voľbách v dejinách Kórey porazil lídra DP I Če-mjonga. Od začiatku svojho mandátu však nie je príliš populárny, a to aj vďaka slabému zastúpeniu jeho strany PPP v parlamente.

Severokórejský diktátor Kim vyzýva na zvýšenie bojovej pripravenosti proti Spojeným štátom a Južnej Kórei

Nedarí sa mu tak dobre presadzovať svoj sociálne konzervatívny program zahŕňajúci napríklad reformu zdravotníctva, ktorá vyvolala štrajk lekárov, či naplniť sľub zrušenia ministerstva pre rodovú rovnosť.

Predvolebná kampaň sa sústredila najmä na korupčné a iné politické škandály oboch táborov. Zahraničná politika v nej nehrala významnú úlohu, hoci prezident za jednu zo svojich priorít označoval posilnenie bezpečnostného spojenectva s USA a Japonskom.

V tejto oblasti sa však bez ohľadu na volebný výsledok neočakáva významná zmena smerovania. AFP však pripomína, že líder DP I Če-mjong zastáva menej tvrdý postoj k Pchjongjangu a v priebehu kampane mal aj viacero pro-čínskych vyjadrení.