Zákonodarcovia v Hongkongu dnes jednomyseľne prijali zákon o národnej bezpečnosti. Platiť začne v sobotu, necelé štyri roky po tom, ako v snahe obmedziť disent v vtedy demokratickejšie fungujúcej administratívnej oblasti prijala podobný zákon Čína, píše agentúra AP.

Podľa zákona budú hroziť prísne tresty každému, kto v očiach úradov ohrozí "národnú bezpečnosť", pričom za najzávažnejšie činy ako povstanie alebo velezrada bude hroziť doživotné odňatie slobody.

Medzi menšie zločiny bude patriť napríklad držanie poburujúcich publikácií, aj za to však odsúdenému bude hroziť aj niekoľkoročné väzenie. Niektoré ustanovenia tiež umožňujú úradom občana trestne stíhať za zločiny spáchané mimo hranice Hongkongu, uvádza AP.

Medzi Čínou a Hongkongom začala platiť dohoda o uznávaní rozsudkov, majú iný právny systém

Agentúry vývoj označujú za ďalšie narušenie slobôd v bývalej britskej kolónii, ktorá sa vrátila pod čínsku správu v roku 1997.

Na základe dohody medzi Londýnom a Pekingom mal Hongkong fungovať v takzvanom režime "jedného štátu, dvoch zriadení". Hoci vývoj bol postupný, dramatickú zmenu tamojšej politickej scény priniesol rok 2019, keď Čína navrhla zákon o vydávaní osôb, podľa ktorého by podozriví v Hongkongu mohli byť súdení v Číne.

Následné protesty boli jednými z najväčších v histórii mesta.

Peking v reakcii na ne prijal zákon o národnej bezpečnosti, ktorý demokratické štáty vo svete kritizovali, podľa Británie bol porušením dohody o "jednom štáte, dvoch zriadeniach".

Prvá cesta v novom funkčnom období. Putin v máji vyrazí do Číny

Opatrenie napríklad stanovuje, že ľudia podozriví z porušenia zákona môžu byť odpočúvaní, pekinské zákony sú nadradené tým hongkongským, ak sú v rozpore, alebo že niektoré súdne procesy sa budú konať za zatvorenými dverami. Zákon taktiež posilnil kontrolu nad mimovládnymi organizáciami a médiami.

Protest voči novému, dnes prijatému zákonu v diplomatickej nóte začiatkom marca vyjadrila Európska únia. Jej obavy sa týkali okrem iného ustanovenia o "vonkajšom zasahovaní" a exteritoriálnej pôsobnosti zákona.

Zástancovia zákona argumentujú, že nové normy v sebe vyvažujú opatrenia zabezpečujúce národnú bezpečnosť i ľudské práva a slobody - zákon sa podľa nich dotkne len "extrémne malej menšiny" nelojálnych občanov, uvádza AP.

Povinnosť zaviesť svoje vlastné bezpečnostné zákony dával Hongkongu jeho zakladajúci zákon, takzvaná "miniústava" platná od roku 1997. Predchádzajúci pokus o ich zavedenie zlyhal v roku 2003, keď na protest proti kontroverznému návrhu vyšli do ulíc státisíce ľudí.