V Rakúsku bolo v roku 2023 podaných 58.686 žiadostí o azyl. V porovnaní s rokom 2022 to predstavuje pokles o 48 percent. Okrem toho takmer 30-tisíc žiadateľov azylové konanie neabsolvovalo, čo zvyčajne znamená, že sami odišli do svojich cieľových krajín. Vyplýva to z predbežných údajov ministerstva vnútra, o ktorých v piatok informovala agentúra APA.

Napriek tomu sa vlaňajšok zaradil k rokom s najvyšším počtom žiadostí. V roku 2021 úrady zaznamenali takmer 40-tisíc žiadostí, no dva roky predtým ich bolo necelých 13-tisíc.

S 88 300 žiadosťami zostáva rekordný rok 2015, keď sa začala utečenecká kríza.

Najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl tvoria Sýrčania, nasledovaní Afgancami a Turkami.

Ministerstvo vnútra konštatovalo, že vývoj v Rakúsku je v protiklade s trendom vo zvyšku Európy (s výnimkou Cypru a Švédska). V Európskej únii (plus Švajčiarsko a Nórsko) bol v roku 2023 zaznamenaný nárast počtu žiadostí o 18 percent. Najprudší rast hlásili krajiny na juhu Európskej únie — Grécko (o 73 percent), Taliansko (o 64 percent) a Španielsko (o 38 percent) —, ale aj Nemecko (o 47 percent).

V Rakúsku udelili vlani azyl celkovo v 16 787 prípadoch. V absolútnych číslach je to viac ako v roku 2022 (13 779 prípadov).

Rakúsky Spolkový úrad pre imigráciu a azyl vykonal vlani viac ako 12 600 deportácií, kde sú zahrnutí aj občania Európskej únie, ktorí museli opustiť krajinu.

Predseda krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska Herbert Kickl povedal, že takmer 59-tisíc žiadostí o azyl nie je dôvodom na spokojnosť, ale skôr dôkazom toho, že vláda ľudovcov a zelených necháva hranice dokorán otvorené pre „nelegálnu masovú imigráciu“.