Obyvatelia Čile v nedeľňajšom referende odmietli druhý návrh novej ústavy, ktorá mala nahradiť základný zákon z obdobia diktatúry generála Augusta Pinocheta (1973 – 1990). Kým pred vyše rokom odmietli progresívne ladený návrh, tentoraz ich neoslovila ani jeho konzervatívnejšia verzia, informovali agentúry DPA a AP.
S návrhom vypracovaným Ústavnou radou, v ktorej dominujú konzervatívne strany, súhlasilo podľa referendovej komisie len 44,2 percenta voličov, 55,8 percenta bolo proti.
Ľavicový prezident Gabriel Boric vopred avizoval, že aktuálny návrh bude jeho posledným pokusom o reformu ústavy. Výsledok referenda sa vníma aj ako hlasovanie Čiľanov o politike hlavy štátu, ktorá sa k moci dostala v roku 2021 vo veku 35 rokov.
V referende konanom v septembri 2022 sa takmer 62 percent Čiľanov vyslovilo proti progresívnemu návrhu novej ústavy, ktorá okrem iného zabezpečovala lepšiu ochranu životného prostredia, viac práv pre pôvodné obyvateľstvo, právo na bývanie, vzdelanie a zdravie či stanovila 50-percentnú kvótu pre ženy vo všetkých štátnych orgánoch.
Kritici druhého návrhu ústavy — vrátane ľavicovej vlády — tvrdili, že v oblasti niektorých základných práv je krokom späť, keďže by obmedzoval právo na umelé prerušenie tehotenstva, umožňoval čo najskoršie vyhostenie nelegálnych prisťahovalcov či zrušil daň z nehnuteľností, ktoré sú hlavným bydliskom; táto daň, ktorú platia tí najbohatší, je pritom dôležitým zdrojom príjmov štátu.
V platnosti tak zostáva súčasná ústava Čile pochádzajúca z roku 1980. Úlohy štátu sú v nej redukované na minimum a školstvo, zdravotníctvo a dôchodkový systém sú vo veľkej miere privatizované.
Nová ústava bola jednou z hlavných požiadaviek účastníkov protestov v roku 2019, ktorí kritizovali nerovnosť v jednej z politicky najstabilnejších a ekonomicky najsilnejších krajín Latinskej Ameriky.