Nemecký minister obrany Boris Pistorius skúma všetky možnosti riešenia nedostatku personálu v armáde vrátane znovuzavedenia brannej povinnosti podľa vzoru Švédska. Uviedol to v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie denníka Die Welt, informujeme o tom podľa správy agentúry DPA.
"Všetci mladí muži a ženy sa (v Švédsku) berú do úvahy, zatiaľ čo základnú vojenskú službu nakoniec absolvujú len niektorí z nich," povedal Pistorius.
Nedostatok personálu
Rezort obrany podľa neho skúma všetky možnosti riešenia nedostatku personálu v nemeckej armáde - Bundeswehri. Pistorius podotkol, že akýkoľvek model brannej povinnosti si bude vyžadovať väčšinovú politickú podporu.
Brannú povinnosť v Nemecku po 55 rokoch pozastavili v roku 2011. Krátko po nastúpení do funkcie v januári Pistorius tvrdil, že rozhodnutie o pozastavení bolo chybou, ktorú nie je jednoduché napraviť.
"V tom čase existovali dôvody na prerušenie odvodov. Ale keď sa pozriem na túto problematiku spätne, bola to chyba," povedal v rozhovore pre DW.
Pistorius vysvetlil, že znovuzavedenie brannej povinnosti by bolo problematické zo štrukturálnych, ústavných aj politických dôvodov. Preto sa teraz podľa neho skúmajú iné modely.
Kancelár to odmieta
Nemecký kancelár Olaf Scholz ešte počas februárovej diskusie odmietol opätovné zavedenie brannej povinnosti.
Alexander Müller, hovorca pre záležitosti obrany zo Slobodnej demokratickej strany, ktorá je vo vládnej koalícii so Sociálnodemokratickou stranou Nemecka kancelára Scholza, sa postavil proti návrhu ministra obrany.
Opätovné zavedenie brannej povinnosti by podľa Müllera bolo "obrovským zásahom do slobôd ľudí, ktorý nie je úmerný hrozbe, akej Nemecko čelí". Dodal, že pre potrebnú zmenu ústavy neexistuje politická väčšina.
"Nebude možné prinútiť najaktívnejších a najschopnejších mladých ľudí, aby vstúpili do armády, a zároveň ponechať všetkým ostatným slobodu v ich povolaní," tvrdil Müllera. Nemecká armáda podľa neho potrebuje vysoko motivovaný a dobre platený personál slúžiaci dobrovoľne.