Stále viac krajín sa zaväzuje ku klimatickej neutralite, čo je v poriadku. Ropní giganti ale zároveň zarábajú viac peňazí ako kedykoľvek predtým. Vrážajú miliardy do hľadania nových nálezísk ropy aj zemného plynu. Uhoľné elektrárne sa naďalej budujú. Ľudstvo vlani spotrebovalo rekordné množstvo ropy, uhlia a zemného plynu.

Ako to ide všetko dohromady? Je svet naozaj pripravený poslať fosílne palivá na smetisko dejín? A zvládne to ekonomicky aj politicky?

Video: Šéf COP28 víta „historickú“ dohodu o prechode od fosílnych palív

To sú legitímne otázky. Na jednej strane tu máme veľmi vážny trend – globálnu zmenu klímy vyvolanú ľudskou činnosťou, čo dnes spochybňuje len málokto. Svet sa skrátka otepľuje rekordným tempom s očakávanými krajne negatívnymi dôsledkami pre budúce generácie.

Vedci zdôrazňujú, že bez konca fosílnych palív nie je možné obmedziť globálne oteplenie na 1,5 stupňa oproti predindustriálnej ére (k čomu sa štáty zaviazali), a nie je dôvod im neveriť. Na prebiehajúcej konferencii v Dubaji to koniec koncov uznala rastúca a široká koalícia svetových štátov.

"Vek fosílnych palív musí skončiť a musí skončiť spravodlivo a rovnoprávne," uviedol generálny tajomník OSN António Guterres.

Možno práve v onom „spravodlivo a rovnoprávne“ je zakopaný pes. Každý si to totiž predstavuje inak. Takzvaný globálny Juh by chcel, aby prechod na zelené palivá z veľkej časti zaplatil bohatý Západ, pretože sa na škodlivých emisiách v histórii najviac podieľal.

Klimatická konferencia v Dubaji mala zmysel, hovorí Čaputová. Odklon od fosílnych palív považuje za prelomový