Spojené štáty uznávajú ako hotovú vec armádny puč v Nigeri. Denníku Financial Times to povedal Judd Devermont, ktorý má v tíme amerického prezidenta Joea Bidena na starosť Afriku.
Vzostup extrémistu
Podľa Devermonta Spojené štáty, ktoré majú v Nigeri 1000 vojakov a na dvoch základniach aj bezpilotné lietadlá, nemôžu len tak odísť z Nigeru. Podľa neho tento región zažíva "skutočný vzostup extrémizmu".
Podľa Devermonta USA konajú v regióne tak, aby zaručili jeho bezpečnosť. Musia však konať v súlade so svojimi zákonmi. "(V Nigeri) sa stal puč, a máme zákon, ktorý nám nariaďuje pozastaviť veľkú časť pomoci a aktivít," poukázal Devermont. Spojené štáty tak museli napríklad prerušiť výcvikovú misiu miestnej armády.
Francúzi odchádzajú
Prístup Spojených štátov sa tak podľa FT líši od postoja Francúzska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v septembri oznámil, že africkú krajinu opustí francúzsky veľvyslanec aj francúzske vojenské jednotky. Tie sa svojím odchodom už začali. Paríž tvrdí, že za jediného oficiálneho partnera v krajine uznáva zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma.
Niektorí analytici a bývalí funkcionári kritizovali Spojené štáty za to, že odmietli spolupracovať s Mali po vojenskom prevrate v roku 2021. Podľa nich to otvorilo cestu k rastu vplyvu Ruska v tejto krajine a k pôsobeniu žoldnierskej Wagnerovej skupiny.
Devermont varoval Niger pred spoluprácou s ruskými žoldniermi. "Teraz sa nezdá, že by to vytvorilo väčšiu stabilitu," uviedol Devermont, podľa ktorého po začiatku pôsobenia wagnerovcov v Mali výrazne vzrástli civilné obete bojov.
Nigérijskí vojaci na konci júla zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma a sami sa chopili moci. Niger bol do prevratu dôležitým partnerom Západu v boji proti džihádistom v oblasti Sahelu. Francúzsko, USA či Nemecko sa z tohto dôvodu tiež podieľali na výcviku nigérijských vládnych jednotiek.
Vojenské junty sa v predchádzajúcich rokoch pučom zmocnili vlády tiež v Mali a Burkina Fasu. Po Nigeri sa vojaci chopili tento rok moci tiež v Gabone.