Pravicový extrémista a masový vrah Anders Behring Breivik, odsúdený za zabitie 77 ľudí pri útokoch z júla 2011, predstúpi v januári 2024 opäť pred súd. Podal totiž žalobu na štát, v ktorej sa sťažuje na podmienky svojho väznenia.

Proces s ním bude prebiehať 8.-12. januára, oznámil vo štvrtok súd v nórskom hlavnom meste Oslo. Informuje o tom agentúra AFP.

Breivik je už 12 rokov držaný v takzvanej samoväzbe. Svoju izoláciu od ostatných väzňov vníma ako porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nórsky štát v tejto veci už druhýkrát zažaloval, oznámil ešte v auguste jeho právny zástupca Öystein Storrvik.

Vyhrážal sa, že prekoná Breivikov masaker. Maďarská polícia zadržala Nóra, ktorý hrozil masovou vraždou

"Otázka podmienok jeho väzby sa naposledy skúmala pred rokmi," povedal vo štvrtok Storrvik pre AFP. "Napriek tomu je stále v izolácii a čím viac času uplynie, tým je to väčšie porušenie zmieneného dohovoru," dodal.

Pri útokoch z 22. júla 2011 Breivik najprv nastražil bombu vo vládnej štvrti v Osle - explózia pripravila o život osem ľudí. Zhruba o dve hodiny neskôr spustil streľbu na účastníkov letného tábora organizovaného mládežníckou organizáciou vládnucej Strany práce na ostrove Utöya, kde zastrelil 69 osôb.

Ako motív svojich činov uviedol odpor proti multikulturalizmu a podpore prisťahovalectva zo strany nórskej vlády.

V roku 2012 ho odsúdili na 21 rokov väzenia; to je v Nórsku maximálny možný trest, ktorý však môže byť neobmedzene predlžovaný v prípade, že by odsúdený stále predstavuje hrozbu pre spoločnosť. O podmienečné prepustenie mohol Breivik požiadať po prvý raz až po desiatich rokoch. Súd však vo februári 2022 jeho prvú takúto žiadosť zamietol s argumentom, že by po prepustení mohol stále predstavovať potenciálnu hrozbu.

Breivik opäť žaluje nórsku vládu. Žiada zlepšiť podmienky svojej väzby

Pravicový extrémista Breivik už podal na nórsku vládu niekoľko žalôb, v ktorých sa sťažoval na porušovanie svojich práv a podmienky výkonu trestu. Okrem iného sa domáhal možnosti komunikovať so svojimi sympatizantmi, čo mu však súd tiež neumožnil.

V súvislosti so svojou samoväzbou žaloval Nórsko aj v roku 2015. V roku 2016 síce vyhral časť procesu na súde nižšej inštancie, následne však už neuspel. Prípadom sa nezaoberal nórsky najvyšší súd a jeho sťažnosť ako "neprípustnú" zamietol aj Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu.