Školu v priemyselnom meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny, ktorá leží neďaleko frontovej línie, poškodilo bombardovanie. Hŕstka študentov napriek tomu pokračuje vo výučbe, aj keď len na diaľku, píše agentúra AFP.
Deti "zo siedmich rodín tam stále sú, a to napriek tomu, čo sa deje", hovorí ich učiteľka Svitlana Docenková, ktorá spolu so synom pred každodennými bitkami utiekla do juhukrajinskej Odesy na brehoch Čierneho mora. So študentmi sa teraz vída on-line.
Docenková sa spolu s ďalším tisícom ukrajinských učiteľov zúčastnila kurzu v poľskej metropole Varšave, ktorého cieľom bolo vyškoliť ich ohľadom špecifík výučby počas vojny.
Štyridsaťpäťročná učiteľka angličtiny napríklad uvádza, že po viac ako 17 mesiacoch od začiatku ruskej invázie nejde zaručiť účasť na hodinách. Niekedy študenti chýbajú, pretože internetové pripojenie je v Kosťantynivke, len zhruba 30 kilometrov od Bachmutu, miesta najťažších bojov, nestabilné.
Inokedy sa študenti nepripoja kvôli stresu, ktorý im vojna spôsobuje.
"Väčšinou sa deti uzavrú do seba. Nezapnú kameru ani mikrofón," uvádza 41-ročná Hanna Skydanová, ktorá sa školenia vo Varšave tiež zúčastnila. Niektorí žiaci sa aktívne zapájajú, ďalší sú ale "v strese a nechcú sa ukázať ani sa spojiť", hovorí učiteľka.
Juhukrajinský Tokmak, rodné mesto Hanny Skydanovej, dobyli ruské sily na začiatku vojny. Učiteľka utiekla do Ľvova na západe Ukrajiny.
Na ukrajinskom území kontrolovanom Moskvou pokračujú desiatky tisíc detí v ukrajinskom vzdelávaní on-line, uviedlo vlani ukrajinské ministerstvo školstva. Niekedy chodia do ruskej aj ukrajinskej školy, uvádza Skydanová, ktorá rovnako ako jej kolegyňa v Odese pokračuje z Ľvova v diaľkovej výučbe.
"Chodia do ruskej školy a potom do našich tried. Rodičia sa totiž boja, že im deti inak vezmú," hovorí Skydanová.
V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny úrady na začiatku júla posvätili obnovenie prezenčnej výučby. Školy však môžu otvoriť len v prípade, že majú "vhodný kryt" pre prípad ruských útokov zo vzduchu, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.
Napriek nevyspytateľnosti vojny sa stále mnoho žiakov dokáže sústrediť na prácu a podľa učiteľov dokonca niektorí prejavili o vzdelaní zvýšený záujem. Tento prístup je viditeľný aj vo virtuálnej triede Docenkové. "Niektoré deti sa začali lepšie učiť, viac sa sústredia na látku a sú aktívnejšie. Možno im došlo, aké je to dôležité," hovorí učiteľka.
Niekedy ale podporu potrebujú aj učitelia. "Je to naozaj ťažké," hovorí Natalija Selivanovová, ktorá v čase ruskej invázie učila iba osem mesiacov. Dvadsaťsedemročnú učiteľku na pokračovanie v profesii inšpirujú hlavne jej žiaci.
Učitelia "musia v prvom rade pomôcť sami sebe, (...) a tiež pomôcť deťom, aby sa s vojnovými podmienkami vyrovnali," uvádza 68-ročná školiteľka Ljudmyla Klymenková, ktorá pomáhala učiteľom na školení vo Varšave.