Grécka prezidentka Katerina Sakellaropulosová dnes určila, že predčasné parlamentné voľby sa v krajine budú konať v nedeľu 25. júna. Rozhodla tiež o rozpustení parlamentu, ktorého zloženie Gréci zvolili až v nedeľu 21. mája.
Stalo sa tak v dôsledku rozhodnutia najsilnejšej konzervatívnej strany Nová demokracia (ND), že nebude rokovať o zostavení koaličnej vlády. Strana bývalého premiéra Kyriakosa Mitsotakisa dúfa, že v nadchádzajúcich voľbách získa vďaka novému volebnému zákonu, ktorý počíta s prémiou pre víťazov, väčšinu mandátov.
Grécko do volieb povedie prechodná vláda premiéra Joannisa Sarmasa, ktorej súčasťou sú nestraníci, ktorí by sa nemali angažovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
Unikla väčšina v parlamente
Parlamentné voľby z 21. mája vyhrala s veľkým náskokom zhruba 41 percent hlasov konzervatívna ND, ktorá vládla v predchádzajúcom volebnom období. O niekoľko mandátov jej však unikla väčšina v parlamente. Strana bývalého premiéra Mitsotakisa sa ale rozhodla nevyjednávať s ďalšími parlamentnými stranami o koalícii. Odôvodnila to tým, že koaličné vlády sú krehké a nestabilné. "Žiadam (voličov) o silný mandát pre stabilnú vládu," povedal dnes Mitsotakis, ktorý podľa všetkého stranu povedie aj do júnových volieb.
Bez účasti Novej demokracie nemali ostatné strany prakticky žiadnu možnosť zostaviť v parlamente väčšinu. Výsledky volieb z 21. mája boli sklamaním pre opozičnú stranu Syriza, ktorá zaostala za víťazom o 20 percentuálnych bodov. Syriza však uviedla, že ju do nových volieb znovu povedie bývalý premiér Alexis Tsipras.
Prémia mandátov
Nová demokracia chce využiť to, že v júnových voľbách už bude platiť volebný zákon, ktorý schválila v roku 2019. Ten počíta pre strany, ktoré dosiahnu aspoň 25 percent hlasov s pohyblivou prémiou mandátov. Tá môže dosiahnuť až 50 kresiel pre strany s najmenej 40 percentami preferencií. Konzervatívna strana má tak nádej, že v novom parlamente sama získa väčšinu aj v prípade, že by si v júnových voľbách nepolepšila.
Situácia, keď pre dve rovnaké voľby v tom istom roku platia dva odlišné volebné zákony, vznikla kvôli gréckej ústave. Ak volebný zákon neschváli aspoň dve tretiny poslancov, tak začína platiť s odkladom jednej voľby. V máji sa tak uplatnil prvýkrát a tiež naposledy zákon, ktorý presadila Syriza v roku 2016, v júni potom začne platiť zákon schválený ND v roku 2019.