Arménsko je pripravené za určitých okolností uznať sporný región Náhorný Karabach za súčasť susedného Azerbajdžanu.
Náhorný Karabach patrí medzi 86-tisíc štvorcových kilometrov, ktoré Arménsko uznalo za azerbajdžanské územie, povedal v pondelok predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan. O otázke práv a bezpečnosti arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu sa však podľa neho musí stále rokovať.
Arménsko a Azerbajdžan vedú konflikt o Náhorný Karabach už desaťročia. V 90. rokoch 20. storočia sa tomuto regiónu s arménskou etnickou väčšinou podarilo odtrhnúť od Azerbajdžanu v krvavej občianskej vojne.
Po nových bojoch v roku 2020 Baku získalo kontrolu nad časťou územia na základe dohody o prímerí. Na jej dodržiavanie dohliadajú ruské mierové sily. Prímerie je však krehké a často ho narušujú potýčky medzi oboma krajinami.
Pašinjan v tejto súvislosti kritizoval vojenskú alianciu Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, v ktorej dominuje Rusko. Naznačil, že CSTO neplní svoju ochrannú funkciu voči Arménsku. Namiesto pozorovateľov CSTO preto do oblasti konfliktu pozval pozorovateľskú misiu Európskej únie.
Pašinjan v pondelok tiež pohrozil vystúpením z CSTO, "ak tento blok nebude dodržiavať svoje zmluvné záväzky", dopĺňa tlačová agentúra AP. Pašinjan tieto vyjadrenia zverejnil pred rozhovormi s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom, ktoré sa majú vo štvrtok začať v Moskve pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina.
Arménsko a Azerbajdžan sa snažia dohodnúť na mierovej dohode s pomocou Európskej únie a USA. Diplomatická angažovanosť Západu na Kaukaze však podráždila Rusko - tradičného sprostredkovateľa moci v regióne.
"Začali sme diskutovať o bezpečnostných otázkach s našimi západnými partnermi, pretože vidíme, že bezpečnostný systém v tomto regióne nefunguje," povedal Pašinjan.