Lotyšský parlament odhlasoval v stredu opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby pre mladých mužov, a to od budúceho roka. K takémuto kroku pristúpil v reakcii na bezpečnostné riziká vyvolané vojnou, ktorú vedie susedné Rusko na Ukrajine.
"Štátna obranná služba je našou odpoveďou na nové geopolitické hrozby," povedala poslancom pred hlasovaním lotyšská ministerka obrany Inára Múrnieceová.
"Od vypuknutia brutálnej invázie Ruska na Ukrajinu môžeme bezpečnosť Lotyšska zaistiť len prostredníctvom komplexných obranných riešení, ktoré zahŕňajú nielen zbraňové systémy, ale aj veľkú časť spoločnosti pripravenú na vojenské akcie," dodala.
Lotyšsko zrušilo povinnú vojenskú službu niekoľko rokov po tom, čo v roku 2004 vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Od roku 2007 tak tvoria armádu tejto krajiny EÚ profesionálni vojaci spolu s dobrovoľníkmi z Národnej gardy, ktorí slúžia v pechote na čiastočný úväzok - počas víkendov.
Táto pobaltská krajina s necelými dvoma miliónmi obyvateľov, ktorá hraničí s Bieloruskom aj Ruskom, má v súčasnosti v aktívnej službe len 7500 vojakov a príslušníkov Národnej gardy, ktorým poskytuje podporu ešte približne 1500 vojakov NATO.
Obnovenie povinnej vojenskej služby musí ešte formálne odobriť lotyšský prezident Egils Levits. Ak sa tak stane, povinná vojenská služba sa následne bude vzťahovať na mužov vo veku 18 až 27 rokov, ktorí však budú mať viacero možností, ako si svoju brannú povinnosť splniť. Pre mužov, ktorí nebudú môcť vojenskú službu podstúpiť zo zdravotných či náboženských dôvodov, bude pritom k dispozícii aj alternatíva v podobe tzv. nebojovej služby.